Vývoj skinheads v Nemecku

V Nemecku sa objavili prví skinheadi koncom 70-tych rokov, tí objavili tento kult, buď pri svojich cestách do Anglicka alebo od britských vojakov umiestnených v Nemecku.
Začiatkom 80-tych rokov vznikali prvé náznaky fungovania skinheadského hnutia, ktoré sa rozvíjalo predovšetkým v Hamburgu a Berlíne, odštiepením sa od vtedajších politických punx, ktorých scéna bola pre nich príliš politická. Na začiatku panovala medzi oboma tábormi zhoda vrátane punkovej hudby, spoločného nepriateľa "hippies", polície a mešťanov. Na základe rozdielnych názorov však dochádzalo čoraz častejšie k násilnostiam medzi oboma zoskupeniami. Boli snahy oba tábory zjednotiť. Tieto vychádzali predovšetkým zo strany punx, ktorí zreteľnejšie označovali svojich nepriateľov - štát a políciu a rozpoltenosť rebelujúcich menšín v mládežníckych subkultúrach považovali za škodlivú. Tieto pokusy, ale stroskotali na tom, že punx nechceli byť za žiadnych oklností v jednej scéne s neonacionálne-socialistickými skinheadmi (naziskins). Aj keď prevažná väčšina skinheadov neboli žiadni naziskins, títo im boli predsa len bližší ako ľavicoví punx. Výzva skinheadom na oddelenie sa od časti vlastnej scény viedla k solidarizácii skinheads a naziskins. Došlo k obrovským bitkám medzi veľkou časťou punkovej a skinheadskej scény.
Hlavné pole pôsobnosti skinheadov prvej generácie v Nemecku bol futbalový štadión. Násilie na štadiónoch viedlo proporcionálne k nárastu scény. Vrcholom sa stala sezóna 1984/85. Skinheadi z Berlína a Hamburgu boli pripravení každým dňom ponúknuť čo najväčšiu a najúdernejšiu mobilitu. Rasizmus bol vo veľkej časti scény vtedy ešte "nepolitický". To znamená, že bol len predsudkom osobných stanovísk a bez potreby obracať na túto vieru aj zvyšok sveta. V r. 1985 boli na uliciach Hamburgu zabití dvaja turci za bieleho dňa skinheadmi. Na jednej strane to znamenalo pre mnohých skinheadov odchod zo scény, nakoľko nechceli mať nič spoločné s rasovými vraždami alebo jednoducho začali mať strach o holý život. Napriek tomu scéna zaznamenala nárast práve preto, lebo mládež lákali práve palcové titulku takéhoto typu.

Druhá generácia skinheads, ktorá vznikla skoro v strede 80-tych rokov pôsobila menej verejne. Na štadiónoch prevzali ich miesto Hooligans*. Týmito skinheadmi bolo založených niekoľko skupín, ktorých texty príznačne propagovali krajnepravicový svetonázor a boli predstavované a hodnotené vo vlastných fanzinoch.

90-te roky sa niesli v znamení typickej, stále rozptýlenej skinheadskej subkultúry.

Prevažná časť tejto generácie skinheads pochádzala zo začiatku 80-tych rokov vtedajšej ešte v DDR sa vyvíjajúcej skinheadskej scény. Títo voľakedy apolitickí skinheadi pochádzali z tej vrstvy obyvateľov DDR, ktorí boli očividne nespokojní s reálnym socializmom a jeho dopadmi na kvalitu života (povinné oslavy, obmedzovaný konzum a nedostatok možnosti cestovania). Štátne represie ako aj obmedzovanie prístupu do krčiem a mládežníckych klubov vohnali skinheads do izolácie. Tí začali zháňať nové kontakty, ktoré ich vohnali do zakonšpirovaných agitiek neonacistov. Nasledoval nárast politizácie.

Po zjednotení Nemecka došlo pomerne rýchlo k vývinu dvoch aj v súčasnosti existujúcich prúdov. Väčšia časť scény pozostáva z apolitických skinheadov. Malá časť je politicky motivovaná a spojená s krajnepravicovou a následne neonacistickou filozofiou. V nemecky hovoriacich krajinách je dnes skoro 8000 ľudí hlásiacich sa ku hnutiu skinheads.
Z toho 5000-6000 v starej spolkovej republike, do 2000 v nových spolkových krajinách a asi 600 v Rakúsku a niekoľko málo stoviek vo Švajčiarsku. Tendencia je stúpajúca.

* Výrazom "Hooligans" sa v anglickom aj americkom jazyku označujú násilnícki a suroví ľudia. Hooligans sa vyskytujú prevažne v okolí športových podujatí, prevažne futbalu. Zaujímajú sa skôr ako o športové podujatia o fyzické a násilné strety medzi sebou. Malé výtržnosti sa uskutočňujú poväčšinou v centrách miest a na vlakových staniciach. Násilné skupinové strety hooligans s protivníkmi ostatných klubov sú dobre organizované a vzdialené od miest, kde sa uskutočňujú športové podujatia.