Vespa - história

Vespa sa nezapísala do histórie len ako skúter, ale aj ako mýtus, životný štýl a nástroj sebavyjadrenia. Vespa bola dlhé desaťročia výborným prostriedkom na tlmočenie a vyjadrenie vlastnej kultúry danej éry. Jej silnou stránkou bola vždy modernosť a sila spájať spoločenské zmeny s novými smermi a premeniť ich na vyjadrenie mobility.

Od prvopočiatkov je Vespa odkazom modernosti. A dnes sa táto modernosť spája predovšetkým s mestom. Nieje náhodou, že tí, ktorí dnes používajú skútre Vespa, žijú v mestskej kultúre, vyhľadávajú a navštevujú také miesta a podujatia, ktoré ponúka iba veľkomesto. Jej aktuálnosť ju stavia do pozície "živej" legendy alebo lepšie povedané kultu. Stala sa vecou, s ktorou sa dá ľahko splynúť a vďaka jej časovo neohraničenému štýlu sa dá vyjadriť naša osobnosť, ktorá hoci pravidelne podlieha zmenám, nikdy nezaprie samu seba.

Vespa vyjadruje informačnú dostupnú nápadnú a nevyčerpateľnú životnú radosť, jej odkaz je lákavý, vábi k spoluúčasti a prezentuje permanentnú obnovu a slobodu vyjadrenia.

Zrod Vespy

Zrodením Vespy sa vrátime do roku 1946, kedy z továrne firmy Piaggio vyšiel prvý model "osy". Ale náš príbeh začína oveľa skôr a úplne inak. Spoločnosť založená v roku 1884 zakladateľom Rinaldom Piaggiom sa zo začiatku zaoberala dodávaním prvotriedneho dreva na výrobu zariadení kabín luxusných jácht. Na konci storočia sa už zaoberala výrobou železničných kolies a počas prvej svetovej vojny výrobou motorových lodí určených na vyhľadávanie a likvidáciu ponoriek. Neskôr sa okruh činnosti spoločnosti rozšíril aj o výrobu leteckých motorov a rotačných vrtúľ helikoptér. Prvá svetová vojna navždy zmenila život a zameranie spoločnosti: začala sa zaoberať výrobou lietadiel a hydroplánov. Popri prevádzke v Janove sa otvorili ďalšie prevádzky v r. 1917 v Pise a o štyri roky neskôr aj v Pontedere.

Počas druhej svetovej vojny spoločnosť Piaggio utrpela ohromné straty, keď spojenecké sily prevádzky v Pise a Pontedere doslova zrovnali so zemou. Synovi zakladateľa Enricovi Piaggiovi sa zverila úloha obnoviť obe tieto prevádzky. Na základe jeho nápadu, ktorý bral naraz v úvahu vtedajšiu hospodársku aj spoločenskú situáciu, sa začalo s výrobou lacných pre obyčajných ľudí dostupných skútrov - Vespa.

S výrobou ľahko a rýchlo sa pohybujúceho prostriedku sa začalo v pravý čas, keďže automobilová doprava bola počas vojny skoro úplne zničená.

V rokoch 1943-1944 v továrni v Bielle zostrojil Renzo Spolti motorku (známu ako MP 5), ktorú vďaka čudnému tvaru robotníci prezývali Paperino (Káčer Donald). Enricovi Piaggiovi sa však nepáčila.

Enrico teda poprosil v r. 1945 inžiniera menom Corradino D´Ascanio (ktorý bol vo firme od r. 1934 a vďaka ktorému bola tiež vyrobená prvá moderná helikoptéra), aby naprojektoval motorku znova. D´Ascanio nemal rád motorky, považoval ich za nepohodlné a za beztvaré považoval tie, na ktorých sa len ťažko dali striedať kolesá. Navyše si človek pri ich výmene často zašpinil oblečenie. Inžinier teda uplatnil svoje poznatky pri konštruovaní lietadiel a naplánoval taký skúter, ktorého karoséria a riadidlo pripomínali lietadlá: na 98 ccm modely sa rýchlostná páka dostala na riadidlá a motor ku zadnému kolesu, a na predok skútra nenaprojektoval teleskopické vidlice, ale v letectve používané tlmiče pruženia, čo uľahčilo výmenu kolesa, a kryt ochránil vodiča od zašpinenia. Miesto vodiča naplánoval tak, aby vodič sedel čo možno najpohodlnejšie a najbezpečnejšie.

O rok neskôr, v apríli 1946 sa z pontederskej továrne Piaggia vykotúľalo pätnásť kusov skútrov, pokrstených menom Vespa (osa). Svoje pomenovanie dostali od Enrica, ktorému skúter pripomínal osu. Pri predvedení ho väčšina ľudí prijala s určitou zvedavosťou, hoci bolo dosť aj skeptikov, ktorí neverili v budúcnosť skútrov. Vespa ale zožala nečakaný úspech. Prvý predaj sa uskutočnil cez obchodnú sieť Lancia a zo skútra dosahujúceho rýchlosť až 60km/h sa predalo 2484 kusov.

Bol to obrovský úspech a nakoľko v prvom roku vyrobených dvetisíc kusov sa javilo málo, kvôli veľkolepému zisku sa v r. 1949 vyrobilo 35 tisíc a v r. 1950 už 60 tisíc kusov. Po druhej svetovej vojne sa spamätajúce sa Taliansko bolo motorizované Vespou a Piaggio zásoboval skútrami celú krajinu.

Počas prvých desiatich rokov vyrobili milión skútrov Vespa (v r.1956 sa oslavoval miliónty kus), ktoré sa v polovici päťdesiatych rokov stali celosvetovo vyhľadávaným dopravným prostriedkom a vyrábali sa vo viacerých krajinách ako Nemecko, Francúzsko, Španielsko, Veľká Británia, Belgicko, Brazília, Indonézia a India.

Celosvetovým symbolom sa stal taliansky štýl a elegancia a tiež obrovský rozmach, ktorého dôkazom je dnes aj viac než 16 miliónov vyrobených kusov.


Cesta úspechu

Zahraničné trhy s veľkým záujmom sledovali zrodenie skútra a aj čitateľská obec a tlač vyjadrili svoj obdiv. The Times o ňom písali ako o "od čias rímskych bojových kočov nevídanom originálnom talianskom produkte". Enrico Piaggio zahraničný predaj obohatil aj celosvetovou servisnou sieťou, v r. 1953 už bolo vo svete viac ako 10.000 servisných staníc Piaggio, vrátane Ameriky a Ázie. Jeho pozornosť sa obracala aj ku vzniku a rozširovaniu Vespa klubov: v r. 1949 vzniknutý taliansky klub nasledoval v r. 1952 európsky. Počet členov klubu vo svete prekročil 50.000 a o rok neskôr len počet v talianskych kluboch tento údaj vysoko prevýšil.

Jeho mimoriadny zahraničný úspech dokazuje aj fakt, že po návrate do USA po pätnástich rokoch - odkiaľ bol v r.1985 vykázaný kvôli zákonu o škodlivosti výfukových plynov z dvojtaktných motorov - zaznamenal taký úspech, že si utrhol 20%-ný podiel na trhu. V r. 2001 sa skútrov Vespa predalo 6000 kusov a v r. 2002 už viac ako 7000 kusov.

Vespa ale nebola iba obyčajným priemyselným javom, ale stala sa synonymom skútrov a v zahraničnej tlači bolo Taliansko domovom Vespy. V jej popularite zohral určite významnú úlohu aj fakt, že sa nepodobala na veľké, robustné, hlučné a nepohodlné motorky, nakoľko už na prvý pohľad z nej vyžarovala elegancia.

Úspech Vespy ďalej odzrkadľuje aj to, že od jej predstavenia v r. 1946 ju zvečnil veľký počet piesní, literárnych diel, reklám a filmov. V päťdesiatych rokoch sa objavila vo viac ako 150 filmoch a takmer sa nevyrábali filmy bez nej. Najpamätnejší film s jazdou na skútri Prázdniny v Ríme s Audrey Hepburn a Gregory Peckom v hlavnej úlohe nasledovali mnohí ďalší, ako napríklad Marcello Mastroianni v Sladkom živote. Bola vyobrazená aj na obale knihy The Short Reign Of Pippin IV. Johna Steinbecka a pri jazde na skútri boli pravidelne fotení aj John Wayne, Natalie Wood, Jean Paul Belmondo, Ursula Andress, Henry Fonda, Sting, Geraldine Chaplin, Antonio Banderas či Matt Damon. Vystupovala aj v reklamách Coca-Cola, IBM, American Express, Lexus alebo Samsonite. Bola vyhlásená oficiálnym skútrom Olympijských hier r. 2000 v Sydney a tiež newyorského City maratónu.

Vespa dostala úlohu v nasledujúcich filmoch:

Professor Nachtfalter - réžia Rolf Meyer, v hl. úlohe Johannes Heesters a Gisela Schmidting, bol to prvý film vôbec, kde bola použitá Vespa Dolce Vita (Sladký život) - réžia Federico Fellini, v hl. úlohe Marcello Mastroianni a Anita Ekberg Roman Holiday (Prázdniny v Ríme) - réžia Billy Wilder, v hl. úlohe Gregory Peck a Audrey Hepburn
The World of Suzie Wong - réžia Richard Quine, v hl. úlohe William Holden
The Happy Road - réžia a hl. úloha Gene Kelly
An American in Paris (Američan v Paríži) - réžia Vincente Minnelli, v hl. úlohe Gene Kelly
Il Bidone - réžia Federico Fellini, v hl. úlohe Broderick Crawford a Giulietta Masini
Cani e Gatti - réžia Leonardo De Mitri, v hl. úlohe Antonella Lualdi a Titina de Filippo
L'Avventura - réžia Michelangelo Antonioni, v hl. úlohe Gabriele Ferzetti a Monica Vitti
Europa di Notte (Europe by Night) - réžia Alessandro Blasetti, v hl. úlohe Domenico Modugno
Lovers Must Learn/Rome Adventure - réžia Delmer Daves, v hl. úlohe Troy Donahue, Angie Dickinson a Suzanne Pleshette
Caro Diario (Milý denník) a Palombella Rossa - réžia a hl. úloha Nanni Moretti
The Conversation - réžia Francis Ford Coppola, v hl. úlohe Gene Hackman a Harrison Ford
American Graffiti - réžia George Lucas, v hl. úlohe Richard Dreyfuss, Ron Howard a Harrison Ford
Quadrophenia - réžia Franc Roddam: muzikál so skladbami The Who, v hl. úlohe Sting
Absolute Beginners - réžia Julien Temple, v hl. úlohe David Bowie a Patsy Kensit
102 Dalmatian (102 dalmatíncov) - réžia Kevin Lima, v hl. úlohe Glenn Close, Gerard Depardieu
American Pie (Prci, prci, prcičky) - réžia Paul Weitz, v hl. úlohe Mena Suvari
Austin Powers - réžia Jay Roach, v hl. úlohe Mike Myers a Elizabeth Hurley
Of Love a Shadows - réžia Betty Kaplan, v hl. úlohe Antonio Banderas a Jennifer Connelly
The Talented Mr. Ripley (Talentovaný Mr. Ripley) - réžia Anthony Minghella, v hl. úlohe Matt Damon, Jude Law a Gwyneth Paltrow.

Plynutím rokov sa stala jej popularita neoblomnou, hoci každá generácia na ňu vzhiadala kvôli inému stelesneniu ideí. Prvé modely boli stelesnením mobility a neskôr sa stali dopravným prostriedkom hospodárskeho rozmachu a v rokoch 1960-1970 sa stali nositeľmi symbolu revolučnej idei mládeže. V skutočnosti však nikdy nevyšli z módy a počas 57 rokov sa stali ešte obľúbenejšími a ešte viac splynuli s talianskou slobodou a štýlom. Stali sa národným symbolom, ako Koloseum alebo Sixtínska kaplnka.

Vespa rekordér

Vespa má za sebou aj bohatú pretekársku minulosť. 125 ccm prototyp Vespy v r. 1951 prekonal absolútny rýchlostný rekord vo vzdialenosti na jeden kilometer, keď dosiahol rýchlosť 171km/h. V tom istom roku v meste Varese na súťaži "Medzinárodná šesťdňovka" (Seigiorni) vyhrala 9 zlatých medailí. Dostali sa s ňou až po Kongo, čo znamenalo sériu neuveriteľných jázd s týmto pôvodne na mestskú a medzimestskú jazdu určeným dopravným prostriedkom. V r. 1952 francúz Georges Monneret prerobil kvôli súťaži Paríž-Londýn skúter na obojživelníka a úspešne s ním zdolal Kanál. Taliansky vysokoškolák Giancarlo Tironi sa s Vespou dostal na severný pól a argentínčan Carlos Velez z Buenos Aires cez Andy až do Santiaga de Chile. Z roka na rok rástla popularita Vespy aj u rôznych dobrodruhov: Roberto Patrignani sa s ňou dostal z Milána do Tokia, Soren Nielsen do Grónska, James P. Owen z USA do Ohňovej zeme, Santiago Guillen a Antonio Veciana z Madridu do Atén, Miss Warral z Londýna do Austrálie a späť, austrálčan Geoff Dean s ňou podnikol cestu okolo sveta, Wally Berg cez Antily a Valenti a Rivadulla frčali na Vespe cez Španielsko.

Francúzsky letecký dôstojník Pierre Delliere sa s ňou za 51 dní dostal z Paríža do Saigonu cez Afganistán. Švajčiar Giuseppe Morandi precestoval 6000 km z toho veľkú časť v púšti na svojom v r. 1948 zakúpenom skútri. Ennio Carrega prešiel na Vespe za dvanásť dní z Janova do Laponska. Dvaja súrodenci žurnalisti Elizabeth a Erik Thrane sa dostali až do Bombaja. A okrem toho nespočet európanov, ktorí na svojej Vespe dosiahli Severný pól.

Málokto tiež vie, že M. Simonot a B. Tcherniawsky v r. 1980 prišli do cieľa na Vespe PX 200 na druhej rallye Paríž -Dakar. Spisovateľ a žurnalista Giorgio Bettinelli zas od r. 1992 prekonal vyše 254.000 km na svojej Vespe, medziinými z Chile do Tazmánie a z Ríma do Saigonu.


Cesta ku Granturismo: 1946-2003

Od výroby prvého 98 ccm modelu stavala Vespa vždy do popredia technológiu a design a tento smer sleduje aj teraz v r. 2003 uvedením Vespy Granturismo. Tá znamená novú kapitolu v histórii najznámejšieho a najvyhľadávanejšieho skútru, ktorého sa od r. 1946 až podnes vyrobilo celkovo 138 typov. Poslaním Vespy Granturismo popri typoch Vespa ET a Vespa PX je, aby vytvorila novú ponuku a väčšiu segmenciu GT skútrov popri menších "klasických" typoch skútrov.

Vespa Granturismo sa zrodila hlavne kvôli uspokojeniu najmodernejších a najnáročnejších očakávaní ohľadom výkonu a pohodlia, pričom uspokojí nároky aj tých fanúšikov Vespy, ktorí nechcú len obyčajný skúter, ale prostriedok, ktorý by reprezentoval ich určitú osobnosť a životný štýl.

Počas viac než päťdesiatročnej histórie Vespy bolo mnoho typov, ktoré sa stali klasickými, buď preto, že sa ich vyrobilo viac kusov, alebo preto že ostali dlhšie na trhu a tým zanechali nezmazateľnú stopu vo vývoji dvojkolesových motorových vozidiel.


Najvýraznejšie typy vo vývoji Vespy počas 57-ich rokoch boli nasledovné:

1946: Vespa 98 - Prvá Vespa. Motor - 98 ccm, 3.2 konskej sily, 4,500 ot./min, max. rýchlosť 60km/h. Dva roky vo výrobe: 1946 - 2464ks, 1947 - 15 615ks.

1948: Vespa 125 - Prvá 125 ccm Vespa. Od 98 ccm sa líšila nielen rozmerom motora ale aj zmenou predného a zadného uchytenia.

1953: Vespa 125 - Priniesla prvú výraznú zmenu v motore: zmenili vývrt, takt a riadenie. Výkon sa zvýšil na 5 konských síl, 5000 ot./min a max. rýchlosť na 75 km/hod. Aj design zadnej karosérie bol nový.

1953: Vespa 125 U - Sparťanský zovňajšok tzv. "Utility" typ, ktorý predávali o 20.000 lír lacnejšie než modernejšiu 125-ku. Reflektor sa po prvýkrát dostal v Taliansku na riadidlo (u niektorých exportovaných typov už bol dávnejšie).

1955: Vespa 150 GS - Odborníci ju považujú za "najpopulárnejší, najkopírovanejší a najpamätnejší model". Obsahovala množstvo vylepšení: 150 ccm motor, štvorrýchlostnú prevodovku, štandardné dlhé sedadlo, aerodynamické riadidlá s reflektormi, kolesá s 10" pneumatikami. Táto Vespa dosiahla rýchlosť 100 km/h. Zmenil sa aj jej design, karoséria bola tiež aerodynamickejšia.

1962: Vespa 160 GS - Zrodila sa ako nasledovník predchádzajúceho trhového úspechu GS s úplne novým designom. Výfuk, karburátor a úchyty boli úplne nové. Výkon: 8.2 konskej sily, 6500 ot./min.

1963: Vespa 150 GL - Novší design skútra, ktorý sa spomína ako "jeden z najkrajších skútrov Vespa, ktorý konštruktéri Piaggia zhotovili." Reflektor trapézového tvaru, predný blatník a oválna zadná karoséria boli tiež novinkou.

1964: Vespa 50 - Prvá 50 ccm Vespa, ktorá sa vyrobila kvôli tomu, lebo väčšie motorky museli mať podľa talianskych predpisov ŠPZky. Všestranný, spoľahlivý motor so 45° ohnutím a nie vodorovným valcom. Bol to tiež posledný model, ktorý naprojektoval Corradino D´Ascanio.

1965: Vespa 180 SS - Znamenala nový medzník vo vývoji motorov (118.14 ccm), 10 konskej sily a max. rýchlosť 105 km/h. 180 SS (Super Sport) nahradil úctyhodné modely GS 150/160 ccm. Piaggio pozmenil prednú karosériu, ktorá sa stala aerodynamickejšou a výrazne vylepšil pohodlie, riadenie a údržbu.

1966: Vespa 125 - Neoficiálne známa ako "nová 125 ccm", priniesla od základov nový design v trupe, v motore (45°) a úchyte.

1966: Vespa Super Sprint 90 - Zvláštna séria, ktorá je skĺbením 50/90 ccm a "novej 125 ccm" Vespy. Medzi riadidlo a sedadlo bola vložená úschovná krabica na rukavice, aby bolo cestovanie pohodlnejšie. Riadidlá boli úzke a nízke, blatník a kryt motora boli aerodynamické. Iba 90 ccm motor bol schopný dosiahnuť rýchlosť 93 km/h.

1968: Vespa 125 Primavera - S jej nasledovníkom typom PX patrili k modelom s najdlhšou životnosťou. Pochádzala z "novej" 125 ccm, ale s mnohými výraznými zmenami v motore, ktoré zvýšili maximálnu rýchlosť o 10 km/h. Veľkú pozornosť venovali detailom, medzi ktoré patril klasický a praktický batožinový hák.

1968: Vespa 180 Rally - V tomto prostriedku Piaggio vyvinul rotačne ovládaný palivový systém. Nový motor a nový silnejší reflektor a z Vespy 150 Sprint pochádzajúci trup bol uzší a aerodynamickejší ako mal Super Sport.

1970: Vespa 50 Elestart - Najvýznamnejšou novinkou bolo elektrické zapaľovanie, ale aj design bol v plnej miere zmenený a vykrášľený oproti skútru 50 Special.

1972: Vespa 200 Rally - Vespa vybavená s najväčším motorom. Tento typ bol vybavený 12.35 konskou silou, 5700 ot./min a dosahoval max. rýchlosť 116 km/h.

1976: Vespa 125 Primavera ET3 - Významné zmeny v motore, ktorý bol silnejší a dostal viac šťavy. Aj výzor sa zmenil oproti Primavere (ktorá ostala rovnako v ponuke).

1978: Vespa P 125 X - "PX" priniesla nové zmeny vo výzore a výkone (karosériu naplánovali úplne novú). Úschovná krabica na rukavice sa dostala za predný panel. V tomto roku sa tiež objavil aj model P 200 E, ktorý bolo možné vybaviť zvlášť do karosérie zabudovanou kontrolkou oleja a smerovkami. O tri roky neskôr sa začalo s výrobou typu PX 150 E, ktorého výkon bol na polceste medzi týmito dvomi modelmi.

1983: Vespa PK 125 - Tento typ nahradil Vespa Primaveru (standard a ET3). Ostal vo výrobe s "klasickou" karosériou pre japonský trh, kde bol o tento skúter najväčší záujem. Bol celý inovovaný a karoséria PK sa v plnej miere líšila od predošlých skútrov, pretože na karosérii neboli zvárané prekrývané plechy, ale sa zvárali dokopy po hranách.

1983: Vespa PK 50 - V podstate išlo o rovnaký model ako PK 125, ktorý sa vyrábal v dvoch variantoch: PK 50 a PK 50 S, obe so štvorrýchlostnou prevodovkou a elektrickým zapaľovaním.

1984: Vespa PK 125 Automatic - Na Vespe zaviedli automatické radenie rýchlosti, čo bola od r. 1946 prelomová zmena (hlavne pre vodiča). Prítomnosť automatického radenia bola vylepšená odstránením brzdového pedála, ktorú nahradila páka na ľavej strane riadidla (kde už nebola potreba spojky, nakoľko bola automatická). Vo výbave bolo aj automatické zmiešavanie oleja s benzínom a elektrické zapaľovanie. Nasledujúci rok sa tiež začalo s výrobou Vespa PK 50 Automatic.

1985: Vespa T 5 Pole Position - Bola to "extra športová" verzia série T 5 a PX s hliníkovým valcom, ale aj s novým designom zadnej časti skútra a tiež v okolí predného reflektoru, so zabudovaným "agresívnym" predným krytom riadidiel a malým predným plexisklom. Na kryt motora sa pridal malý spojler.

1989: Vespa 50 N - Podľa talianskych predpisov už nebola u 50 ccm vozidiel povinná 1.5 konská sila a Piaggio predstavil malý skúter Vespa s väčším výkonom (viac ako 2 konské sily a 5000 ot./min) a nové jemnejšie prvky. Na trh priniesli aj automatický model "Speedmatic".

1996: Vespa ET4 125 ccm - 50. výročie bolo oslávené uvedením na trh "novej generácie Vespy". Na základe úplne odlišného plánovania sa vyrobil prvý švortaktný motor, ktorý Vespu poháňal. Vespa ET bola vybavená brzdovým kotúčom a automatickým CVT meničom klinového remeňa.

1997: Vespa ET2 50 ccm - Rovnaká ako ET4 125, ale s 50 ccm dvojtaktným katalizátorovým motorom.

1999: Vespa ET4 150 ccm - Prvý skúter z Piaggiovej dielne, ktorý bol vybavený novou generáciou Leader motorov, v súčasnosti ho nájdeme aj na 125 ccm modeloch.

2000: Vespa ET4 50 ccm - Prvá malá Vespa so štvortaktným motorom, ktorá presvedčila s tichým chodom motora a obmedzením škodlivých výfukových plynov. Vynikajúce šetrenie paliva: ET4 50 Vespa je najlepšia vo svojej triede 50 ccm, je schopná prejsť približne 500 km s jedným natankovaním.

2001: New Vespa PX - Klasický design a jedinečné vlastnosti ako štvorrýchlostná prevodovka spravila z Vespy PX kultový skúter, ktorý sa stal celosvetovo symbolom talianskeho štýlu. Dvojtaktné 125, 150 a 200 ccm skútre (vybavené najnáročnejšími požiadavkami trhu) s chladením, elektronickým CDI zapaľovaním, elektronickým automatickým čerpadlom a štartovacou pákou. Na novom PX je silný brzdový kotúč o priemere 200 mm z nehrdzavejúcej ocele, ktorý garantuje rýchle, bezpečné a dôkladné brzdenie.

2003: Vespa Granturismo 200L és 125L - prvá Vespa vybavená štvortaktným a štvorventilovým vodou chladeným motorom (ktorý už vyhovuje novej európskej norme Euro2 o emisiách), 12 palcovými kolesami a vpredu aj vzadu sa nachádzajúcimi systémami brzdových kotúčov. Aj oceľová karoséria je znakom výnimočnej konštrukčnej filozofie.

Počas viac než 50 ročnej histórie od v r. 1946 na trh uvedeného prvého modelu sa Vespa stala vášňou milónov ľudí a rozšírila sa do celého sveta ako stelesnenie talianskeho životného štýlu a až po dnes je nenahraditeľným prostriedkom voľného pohybu jedinca a synonymom slobody. Individuálna mobilita je aj dnes hlavným spoznávacím znakom spoločnosti a Vespa určite môže počítať s úspechom aj v XXI. storočí - počnúc Vespou Granturismo.