Toast of the Town

V srdci londýnskej zlatníckej štvrti, medzi obchodníkmi s nerazeným zlatom a luxusným klenotníctvom Hatton Garden´s, sa nachádza malý zastrčený pajzel "Simpsons Cafe". Je celý zariadený v parížskom štýle, s veľkými pestrými sklenými oknami, ratanovými stoličkami, lakovaným drevom a tropickými izbovými rastlinami, je to skutočne posledné miesto, kde je niečo iné ako bežné yuppie osadenstvo so svojimi mobilmi a znudeným filozofovaním. Podľa očakávania. Každý druhý sobotňajší večer sa otriasa táto búda v inom rytme, nakoľko je sídlom Treasure Isle Clubs. Jeho zriaďovateľ a zároveň zakladateľ Official Trojan Appreciation Society je starý skinhead Chris Prete.

Keďže táto štvrť nieje obývaná, je ideálnym miestom pre ska a reggea club. Vďaka tomu totiž neexistuje povestná averzia manažmentu voči sťažnostiam susedov na všetkých tých zlých skinheadov. Keďže som bol v tej dobe zároveň DJom nočného klubu v Brightone, prvé týždne po otvorení som premeškal, ale Chris mi v strede týždňa zavolal, aby sa ma spýtal, či by som dačo nenapísal ohľadom Trojan Records Party Night, ktorú chcel zorganizovať najbližší víkend. Keď som sa pokúšal vyhovoriť, povedal mi o prekvapení: "Príde Dennis Alcapone odprezentovať svoj nový album a napomôcť svojmu návratu k Live Circuit, prídeš?" Do pekla, jasné, to je noc, ktorú nesmiem vynechať!

V sobotu som do Simpson´s dorazil okolo deviatej, predtým som ešte ochutnal cestou zopár pív v krčmách. V tom čase bol už krám v plnom švungu, napráskaný, kým vonku sa ešte poflakovali ľudia s pivom v ruke, aby sa osviežili. Kým som sa asi polhodinu dostával cez ľudí, zbadal som Chrisa, ktorý mal zarmútený výraz v tvári ako trúchliaci otec. Prebojoval som sa až ku nemu a spýtal sa, čo je vo veci. Žiaľ ráno mal telefonát, v ktorom mu Dennis s ľútosťou oznámil, že v ten deň mal jednu dôležitú svadbu v rodine, na ktorú úplne zabudol a jeho vystúpenie tento večer je viac než neisté.

Zdieľal som s ním okamžite svoj súcit, a hneď som si aj našiel príslušné miesto v rohu pri bare, kde som si pred seba postavil armádu pivečiek - samozrejme z čisto medicínskeho hľadiska, chápete. Medzitým hrali Alan a Ian celkom super rocksteady, čo je ich registrovaná značka, zatiaľ čo jeden skinhead, s veľkými bokombradami robil do toho vhodný toasting. Bol som práve v štádiu zúfalstva a chystal sa zotrieť do nemoty, keď vonku prifičali dve autá, v ktorých boli Steve Barrows, vydavateľ všetkých dôležitých Trojan records vecí a s ním sám Dennis Alcapone. Človek mohol krájať vystupňovanú atmosféru v ovzduší. "On je tu" nieslo sa celým klubom. Vysvitlo, že Dennis, ako mnoho jamajských umelcov, je veľmi ústretový a priateľský človek a celý čas, čo som sa s ním so Stevom bavil, rozdával autogramy a nechával sa fotiť s ľuďmi a robil to s úprimnou radosťou. Chvíľu pozorovali skinheadského toastera, ktorý pred Majstrom zo seba vydal to najlepšie. Dennis uznanlivo prikývol, keď sa ho Chris zo srandy opýtal, čo si myslí o svojom konkurentovi.

Nazvať tento večer slávnosťou bol naozaj výstižné, nálada bola skutočne tak odviazaná ako na nejakej oslave. Tanečný parket bol plný rudies, skinheads, starých skinheads zo šesťdesiatych a scooterboys. Potom prišiel magický okamih, keď Ian a Alan spravili miesto pre Steva Barrowsa, ktorý bol vybavený všetkým potrebným k DJingu (platne, špeciálne dub vinyly...). Dennis zaujal svoje miesto v strede tanečného parketu a na Stevove znamenie, začal svoj príval slov z "The Great Woogie". Ak máte tú platňu, viete akej kvality dosahuje jeho hlas, ale tá atmosféra, ktorá teraz vládla v Simpson´s, bola opäť niečím iným, byť tam a počuť tú skladbu naživo, to nezískate iba z počúvania platne. Nasledovali ďalšie skladby pri ktorých Dennis hopsal a tancoval: "DJ´s Choice", "Teach the Children", "The Great Woogie Version 2" a "Cry". Udalosť k nezaplateniu. Bol som úplne očarený možnosťou vidieť ho po skoro 14 rokoch, dávno predtým než mala väčšina publika vôbec záujem o hudbu. Potom prišli ešte prídavky, medzi ktorými boli ďalšie dve verzie "The Great Woogie", ktoré hlava pri hlave toastoval spolu so skinheadom, každý jeden verš.

Žiaľ, čoskoro tu bol koniec jeho vystúpenia a on sa opäť usadil na svojej barovej stoličke, aby mohol rozdávať autogramy na svoju platňu, ktorá bola tento večer zlacnená. Podľa mňa to bola najlepšia noc v roku. Vždy som si myslel, že Dennisov hlas budem poznať len z počúvania platní, tak ako Prince Busterov - pred jeho vianočným vystúpením v George Robey vlani. Ak budete mať niekedy možnosť vidieť Dennisa Alcaponeho niekde naživo, chopte sa jej, garantujem vám, že to bude nezabudnuteľný večer.

Čiže Treasure Isle Club sa uskutočňuje každý druhý víkend v Simpsons Wine Bar v Halton Garden, takže ak ste v meste, je povinnosťou navštíviť ho. Môžete sa stať aj jeho členom a tiež členom Trojan Appreciation Society, čo musí byť každý rozumný Rudeboy či Trojan Skin. V Trojane sa toho teraz deje veľa, dali dokopy skvelý tím ľudí plných energie, aby prezentovali meno firmy v ďalšej desaťročnici, čo najlepšie.