Suedeheads

Suedehead bolo jedno veľmi krátko fungujúce hnutie, avšak skoro rok aj pol celkom populárne a rozšírené. Celé vzniklo v zime ´69/´70 z hnutia skinhead. Prevzal sa štýl večerného oblečenia skinheads, spríjemnil sa, rozvíjal sa ďalej a nosil po celý deň.
Vlasy sa nosili o dačo dlhšie. Týmto boli veľmi podobní štýlu mod z r. 1964, čo je v podstate logické, ak si uvedomíme že hnutie skinhead vzišlo z mod. Paul Weller to popisuje ako: "The logical extension of smart." Čiže logické vyústenie do elegancie.
Suedeheads mali to šťastie, že neboli nikdy objavení (správny výraz by bol možno onálepkovaný) médiami, aby sa o nich viac vedelo a následne zamačknutí ako ohorok z cigarety, ako to tlač obyčajne robieva.
Paul Armstrong, ako jeden z najznámejších suedeheadov dnes hovorí o tejto subkultúre: "Suedehead je jedna veľmi elegantná, čistá a inteligentná elita. Suede volí radšej cestovanie taxíkom ako autobusom. V skutočnosti ale chce svoj vlastný Rolls Royce vrátane šoféra.

Oblečenie:
Nosí sa ben Sherman, alebo košele Brutus (veľmi obľúbené boli kárované), obleky (najčastejšie Tonic suits), Sta-Presst (s opaskom miesto trakov, nie ako v skinheadských časoch), Loafers a Brogues, jednofarebné alebo pruhované kravaty ako aj Crombie - to sa nosilo, keď sa skinheadi oddelili od suedeheadov - bolo to čiste suede oblečenie. Jedine Revival skinheadi nosili holé lebky a Crombie dohromady.
K tomu samozrejme dôležité drobnosti ako ozdobné ihlice na kravaty, ozdobné kapesníky. Aj city-gent štýl bol veľmi obľúbený, t.z. klobúk Bowler a vychádzková palička s dáždnikom. Tento štýl sa ale dnes odporúča len suedeheado so železnými nervami, aj keď nabrúsený hrot dáždnika nepochybne prináša so sebou určité výhody.

Účes bol krátky, 3-4 cm dĺžka vlasov učesané na cestičku.

Hudba: Suedeheads počúvali/jú rocksteady, ska, 60´s a northern soul. Jedinou vlastnou skupinou boli Marylebone Martyrs. S nimi hrával aj Paul Armstrong, vydali len jednu audiotape nahrávku (In Unity...Nothing) s troma skladbami. Bola to zmes ska, soulu zo šesťdesiatych rokov a melodického punku (pomer neznámy sorry!).

Fanziny sú aj v dnešnej dobe, viac o tom snáď najbližšie. Mimochodom Paul Weller bol už vo svojich dvanástich rokoch suedehead: "Pamätám si štvrtkové nočné diskotéky, kde hrávali "Band of Gold" od Freda Payne a ´54-46 bola moja skladba od Toots and the Maytals. Kúpil som si tú nahrávku, keď som bol suedie a hocikedy som si to pustil vyvolalo to ako duchov tričká Brutus, Sta-Presst, Loafers, pracovné dresy a topánky Carle s dvojitou podrážkou".
Po novom sa aj Makin´Time obliekajú dosť suede.

(zdroj: www.underground-network.de)