Southall

Veľmi málo novín dalo hnutiu Oi! šancu vysvetliť prečo sa Southall prihodil. Či sme naivní alebo nie, pre nás to bol len ďalší koncert, hoci možno, že aj posledný. A istotne nikto neverí, že toto by sme chceli. Ako to povedal Garry Hitchcock: "Keby 4-Skins chceli rozbiť Southall, zobrali by na to so sebou trikrát toľko ľudí a nechali by doma baby a sopliakov."

Garry Johnson, básnik, antirasista z East Endu bol očitým svedkom piatkových príhod. Videl ich takto: "Prišiel som do Lord Northbrooku o šiestej večer, aby som sa stretol s Business a cestoval s nimi do krčmy Hamborough na koncert v Southalle. Myslel som si, že to bude normálny koncert. Skriňovým autom sme o pol siedmej dvadsiati odišli, z toho bolo šesť dievčat a len traja skíni. Všetci sme sa dobre bavili a nečakali sme žiadne problémy. Cesta bola dobrá, kým sme neprišli do Southallu. Už asi míľu pred krčmou stáli na nárožiach skupiny aziatov, flákali sa a čumeli na autá. Uviazli sme s autom v tom, o čom sme si mysleli, že je to dáka zápcha. Náhle, ale bez akéhokoľvek dôvodu zaútočilo na naše auto asi tridsať aziatov kričiacich :"Biela chamraď!" a "Odjebte sa domov!". Do auta začali tĺcť železnými tyčami a jeden z nich vytasil na manažéra Business niečo ako meč. Dievčatá to samozrejme poriadne vystrašilo, tak šofér naštartoval a pokračovali sme do krčmy po druhej strane cesty. Keď sme dorazili, bolo pred krčmou asi dvadsať vyholencov, dve fízlácke autá, dodávka a asi tristo aziatov na druhej strane cesty. Všetci sme vyskákali von a šli hneď rýchlo do krčmy. Zistili sme, že sme boli poslednou skupinu, ktorá prišla. Atmosféra bola nasledovná: "Sme v obkľúčení, ale nenecháme si pokaziť koncert." Kým skupiny hrali, zhromažďovalo sa vonku stále viac a viac policajtov a aziatov. Atmosféra bola napriek tomu stále pekne srdečná. Všetko sa zmenilo, keď dovnútra začali náhle dopadať kamene a fľaše a na krčmu zaútočili aziati. Polícia ale stála pevne a aziatov držala vzadu. Vo vnútri krčmy skinheadov krotili čašníci a manažéri skupín, aby sa nenechali vyprovokovať. A ak nakoniec skíni predsa siahli po odplate, stalo sa to potom, čo dovnútra začali dopadať zápalné fľaše, keď na krčmu zaútočili aziati zozadu a veľa kamošov a kočiek bolo porezaných od črepov. Vonku to vyzeralo ako v Severnom Írsku, v strede boli policajti a na nich útočili - nie skinheadi, ako to písali v novinách, ale aziati zápalnými fľašami. Naozaj to bolo len preto, že skupiny prišli hrať do Southallu, hrať fanúšikom z tejto oblasti? A prečo by nemohli? Je to predsa tiež súčasť Londýna a všetky tri skupiny hrali aj vo štvrtiach ako Hackley, Canning Town, a ďalších mestách ako Manchester a Glasgow, kde je tiež vysoká populácia etnických skupín a bolo to bez problémov.

Nie je tomu tak, ako píšu noviny, že Oi! je boj, masová vojna, biela sila a ani nič podobné, je to len punk druhýkrát v hre. Písali aj o letákoch, ale žiadne som tam nevidel. Prvý som zbadal až na druhý deň v krčme. Ďalšia vec. Vo vnútri v krčme boli štyria západní Indiáni, ktorí chodia pravidelne na všetky Oi! koncerty a to dokazuje že Oi! nie je rasová vec. Je to skresľované tlačou, ktorá tam nebola. Ja áno. Bol som tam od 20.00 hod. Nemôžem hovoriť o tom, čo sa stalo predtým, ale o tom čo bolo neskôr môžem. Bol som napadnutý a napadli aj auto len preto, že osadenstvo bolo biele. Keď som odchádzal, ľudia, ktorí prechádzali okolo nechápali čo sa stalo, autá boli prevrátené, naše bolo rozbité. Všetci skinheads, ktorí neboli zbití alebo neušli, boli vedení v kolónach na vzdialené stanice, na posledný vlak. Vo vlaku bolo každému naozaj zle z toho čo sa stalo, ale vládla tam radosť, že všetky tri skupiny si zahrali a všetky hrali dobre. Dúfam len, že toto nie je koniec Oi!, lebo je tu toľko dobrých skupín, ktoré nemajú šancu zahrať si hocikde v Londýne. Dúfam len, že pravda vyjde najavo, lebo ozajstná pravda je, to viem iste - skupiny a fanúšikovia Oi! boli nevinní!

Koncert v hamboroughskej krčme v Southalle:

The 4 Skins, Last Resort, The Business.
Najprv vám musím povedať, že som sem prišiel kvôli hudbe a ničomu inému, takže sa zatiaľ nebudem zmieňovať o tom, čo sa stalo vonku, lebo som hudobný žurnalista a nie vojnový korešpondent, alebo politik. Viem len, že nevina sa na oboch stranách stratila vo vzájomnom obviňovaní oboch strán. Prvá skupina The Business sú od koncertu ku koncertu menej pop a viac Oi. Zdrsnili svoje hladké rany tak rýchlo, že spevák a rodený frontman Micky Fitz už nevyzerá ako osamelý rebel v skupine slušných chlapcov, lebo zvyšok kapely, hlavne gitarista Steve "Jones" Kent stále zlepšuje svoj pódiový prejav. Divákov poriadne nažhavili tretím kúskom, hitom Sham 69 - Tell Us The Truth, ale najviac si ich získali, keď hrali svoju najlepšiu pesničku Suburban Rebes, čo by mal byť aj ich prvý singel. Zakončili to futbalovou Harry May. Ďalšími sú Last Resort, o ktorých publikum vie, že sú 100% čistým Oi. Spevák Roi, ktorý sa delí o stred pódia s gitaristom Bilkom je v najlepšej forme. Má výzor mestského komanda na pódiu, nič nehrá, myslí vážne každé slovo, prežíva každú skladbu. Ak by hlasová skrinka tohoto muža bola pri výrobnej linke British Leyland, nezbankrotovali by. Hrajú všetky staré hitíky, pesničku z Clockwork Orange "Violence In Our Minds" hrajú lepšie než na platni a lepšie každým razom čo ju počujem. "Johnny Bardon" má oveľa väčšiu silu ako na platni, novinka "King Of The Jungle" rozpútala ozajstnú búrku a potom je tu tá skladba, ktorú ja nazývam hymnou - "Working Class Kids". Toto sa robí na pódiu, kým iná mládež si kupuje platňu Jimmyho Purseya za polovičnú cenu. Roi, Bilko a zvyšok skupiny (Charlie ako socha s gitarou a skinhead skinheadovov Andy) končia s dvoma prídavkami a moja obľúbená "Working Class Kids" ide na záver ešte raz. Last Resort boli dnes naozaj v špičkovej forme a bude to ťažké hrať po nich a asi jediná Oi skupina, ktorá to môže spraviť je The 4 Skins. Zjavujú sa na pódiu, vedení spevákom a showmanom Gary Odgesom, ktorý má v hlave knockoutový úder silný ako kladivo. Potom je tu Veľký Tom "keby pohľad mohol zabíjať". McCourt s basou a kontroverzný rockabilly gitarista Steve, ktorý šatník zdedil určite po James Deanovi. Vzadu je silný bubeník a fanatik do Madness John Jacobs, skinhead od hlavy k päte. Raz, dva, tri a ideme prehliadkou najväčších hitov ktorú zahajuje "Wonderful World", potom "A.C.A.B.", potom "Sorry", ozajstný zákusok "Chaos" - veľké potešenie pre publikum, ide im to stále lepšie a lepšie. Pri "Evil" si spomeniem, prečo má doma na stene prišpendleného Gary Hodgesa aspoň polovica francúzskych skinheadiek. "One Law For Them" a "Clockwork Skinhead". Áno, dnes boli všetky tri kapely v špičkovej forme, ak budú hrať v tvojom meste, presvedč sa o tom.

Southhall (z novín The Guardian)

Je utorok večer v Peckhame. Treťotriedna mládežnícka rocková skupina pritiahla krčmové publikum a spieva mu falošné pesničky o syfilise. Nikto netancuje. Pijú, fajčia a hrajú karty. Je to koncert Oi! čo znamená, že je to koncert skinheadov. Úplne typický skinheadský koncert - 50p do krígla, vojenské šaty, traky a boty s oceľovými špicami. Hudba skončila o 22.00. Všetci sú vonku o 22.30. Policajti krúžia dookola - pre prípad. Ale nie je to normálny skinheadský koncert, lebo je prvý v Southalle. Mládež chodí za skupinami a polovička z nich bola tiež určite v Hamboroughu, keď sa to stalo. Kým hrá predkapela opierajú sa pred krčmou dvaja mladíci a rozprávajú sa o zápalných fľašiach. Vyzerá to ako vystatovanie, ale nikdy si nemôžeš byť istý. Pri dverách stojí veľký vyholený vyhadzovač. "Reportér" povie znechutene. "Jeden mi ponúkol 5 librovku keď zahajlujem. Nemôžeš viniť mládež, keď to spraví. Za 10 libier ti zaspievam aj Do piče s červenou zástavou". Hlavná skupina sa volá The Elite, sú oblečení úplne rovnako ako dvesto mladých pod nimi. Iba jeden má vysoký klobúk. Hlavný krikľúň oznamuje skladbu "I Wreck Haroc" (Spôsobím spustošenie). Zagúľa očami a zakričí "Southall". Nikto ale príliš nereaguje. Southall je jediné o čom vedia rozprávať, ale je v tom viac sklamania, ako triumfu. Je tu Gary Hitchcock - je úplne zmätený - bola to jeho skupina 4 Skins, ktorá hrala, keď sa rozbili okná na krčme v Hamborough a dnu začali lietať benzínové bomby. "Skončili sme" - hovorí - "po tom všetkom čo sa o nás napísalo už nebudeme môcť nikde hrať. Asi nás to zničí." Poobzerá sa po sále: "Nemôžeme hrať už ani v takomto pajzli. Samozrejme, že sme nechceli mať ťažkosti. Ťahal by si so sebou baby a sopliakov keby si sa chystal na agresiu? Chceli sme len niekde hrať. Hrali sme v južnom Londýne v Hackley, kde žije veľa čiernych a nikdy sme tam nemali problémy."
Zamiešal sa medzi nás nejaký mladý: "Hej, prečo si každý myslí, že všetci skinheadi sú nacisti? To, že som biely a že som z robotníckej triedy ešte neznamená, že som rasista. Myslia si, že sme votrelci z iného sveta, len kvôli tomu ako vyzeráme. O.K., sú tu aj skíni z N.F., ale nie je to väčšina. Čo je zlé na anglickej zástave? Prachatí ľudia, vyobliekaní hlupáci vyvesia anglickú vlajku a sú patrioti. Ak si robotník a nosíš tričko s anglickou zástavou, tak si hneď nacista." V bare je skinhead, nemá viac ako pätnásť, utiera si hlavu barovým uterákom. Na nej má vytetované: Skinhead. "Pakistanci to prehnali" hovorí o piatočnej noci "Nasrali sa ako kokoti kvôli ničomu. Len pár srandistov sa pýtalo, koľko rupií stojí ryba s hranolkami. Keby boli tolerantnejší, nebola by tá pojebaná agresia." Vo vedľajšej miestnosti pri kartárskom stolíku stojí Laurie Pryor, manažér ďalšej Oi! skupiny - Business. Je tiež sklesnutý: "Chcú nás zlikvidovať. Kde môžeme teraz hrať? Všetci promotéri nás očierňujú. Nikdy sme nezarábali prachy žiadnym spôsobom. Nemôžeme si dovoliť hotel a tak spíme v dodávke. Nikdy sme na koncerte nezarobili ani penny. Hráme len pre mládež." Na pomoc prichádza Max Splodge, podľa ktorého sa volá ďalšia Oi! skupina - The Splodge - jediná, ktorá sa objavila na špici rebríčkov s pesničkou "Two Pints Of Lager And A Packet Of Crisps" (Dve pinty ležiaku a balíček Crispiek). Je to skladba, ktorá sa nedá hriešne vysvetľovať, ale skupina bola aj tak v nedeľných stránkach označovaná za najnechutnejšiu skupinu Británie. Basák Willy je šťastný, že to môže vysvetliť: "Spravil som tú vec na pódiu, že som z prasačej hlavy vycucal oči a vypľul ich medzi divákov." Splodge: "Hej, v nedeľných novinách sa písalo, že naše koncerty sú precpané skinheadmi a nacistami. Ale bola to totálna kokotina. Ale ako to vyšlo v tých novinách, tak sa zrazu objavili na našich koncertoch hromady skínov a niektorí počas koncertov aj hajlovali. Ale ako im v tom mám zabrániť? V našich pesničkách nie je nič politického. Spravili sme koncert "Proti ľuďom s hrdzavými vlasmi" vo Woolwich, aby sme si urobili piču, zo všetkých ľudí s predsudkami. Ale potom na našom najbližšom koncerte vyskočili štyria hrdzaví hlupáci z auta a bili ma drevenými palicami. Snažíme sa zastaviť distribúciu tlačovín NF, ale potom by sme mali zastaviť aj distribúciu tlačovín SWP. A ľudia ťa nazvú rasistom. Nemôžeš vyhrať." Otočí sa aby sa pozrel na kapelu. Pokrčí plecami: "Humus, čo?" Splodge, Willy, Laurie, Garry, mladý s tetovanou hlavou, veľký vyhadzovač a mladí okolo nich - oni všetci sú súčasťou kasty, ktorá hrá hudbu a má ju rada. Väčšina má krátko trvajúce pracovné pomery alebo sú nezamestnaní. Opýtaj sa ho čo robil celý deň, odpovie ti: "Hral som sa s vláčikmi, a potom dlho pil." Čakajú na augustový štátny sviatok v Southende. Je to uzavretý svet, definovaný účesmi, šatami, krčmami, futbalovými ihriskami, ulicami a obchodmi. Hudba je úplne nekomerčná a všetky skupiny, okrem hŕstky z asi päťdesiatich sú úplne ignorované hudobnou tlačou. Garry Bushell z časopisu Sound je jediný hudobný žurnalista Británie, ktorý je prívržencom scény. Skinheadský revival Oi! vzišiel z punku, ktorý ako hovoria mladí, sa skomercializoval. "Ľudia si myslia, že skíni sa narodili ako takí" - hovorí jeden. "Ale nie. Ja som bol punk, keď to frčalo. Potom mod. Teraz som skin. Je to len móda, bohvie čo budem za pol roka. Punk zničili pózeri. Oi! sú len mladí z robotníckej triedy, ale nie je to nič nové, keď boli moji rodičia mladí, boli teddy boys a holili sa navzájom žiletkami." Svet skinheadov je samozrejme násilný. Časť je aj rasistická. Steve, nezamestnaný, má šesťnásť a je členom British Movement. "Pakiši nám berú našu prácu a naše domy, tak ich nenávidím" - hovorí - "Adolf Hitler je môj idol. Mal pravdu. Vyhral by vojnu, ale mal problémy so žalúdkom. Tuším to bol vred." Fanúšikovia Oi! tvrdia, že rasisti majú radšej futbal než hudbu. "NF si myslia že sme zdegenerovaná banda" - hovorí Garry Hitchcock, manažér 4 Skins - "Ale chcú mladých ľudí a tak posielajú svojich kamošov s vyholenými hlavami. Prvá s tým začala pravica a teraz začali chodiť aj ľavičiari. My s tým nemáme nič spoločné. Ani mladí nie sú ľavičiari, ale mnohí z nich sú ovce. Kukni na tohto tuná" - ukazuje na dlháňa nakláňajúceho sa nad stolíkom - "Ako zistím, či je to fašista alebo komouš? Ako ich odoženiem preč? Hudba nie je rasistická. Je to o nezamestnanosti, živote z podpory. Je to o mládencoch, ktorí strácajú čas v krátkodobých pracovných pomeroch, o flákaní sa po uliciach, o veciach ktoré títo mladí poznajú. A tí čo hrajú v kapelách sú presne takí istí ako tí, čo ich počúvajú." - hovorí G. Bushell- "Majú tiež zlé džoby alebo nemajú prácu vôbec. To nie je fašizmus, je to len politická dezilúzia. Myslí, že vrchol nacistickej infiltrácie bol v ´79-tom. Skupiny ako Sham 69, ktoré s tým flirtovali boli zničené. Teraz nie je veľkým rozporom pravica/ľavica, ani čierny/biely. Teraz je to sever/východ. Dvesto fanúšikov West Ham United zaútočí na koncerte Cockney Rejects na päťdesiat fanúšikov Arsenalu." "Ak sa pozrieš na pochody NF" - hovorí Max Splodge - "Dobrých 50% je primladých na voľby a kým dospejú, tak z toho dávno vyrastú." Garry Johnson, 22 ročný nezamestnaný East Ender (východolondýnčan), ktorý píše rockové básne súhlasí: "Všetko je záležitosť územia. Myslím tým, že tento rok som nikdy nebol južne od rieky, okrem toho, keď som tadiaľ prechádzal na dovolenku. V týchto krčmách je iná atmosféra než v East Endských. Ak sú skíni opití a rozhodnú sa ísť von biť sa, čo niekedy robia, zvyčajne idú na fotbal a zbijú priaznivcov druhej strany. Bijú malomeštiakov a médiá sa z toho snažia spraviť: čierni proti bielym, lebo sú posratí od strachu."
"Chcú nás zamiesť pod koberec, ale my sa nedáme ušliapať" - hovorí Willy, basák The Splodge - "Chcú nám teraz zobrať aj našu hudbu. BBC nás nevysiela a je stále menej a menej krčiem, kde môžeme hrať." "Bolo nám ponúknuté aby sme hrali 16.júla v Bradforde, ale myslel som si, že bude lepšie to odmietnuť" - hovorí Splodge - "Ľudia by to nepochopili. Pozval nás tam Pakistanec - Oi! The Turban - ho voláme. Ale nemôžeme si to teraz dovoliť."

Politici niesú robotnícka trieda. Skinheadi neberte si žiadne inštrukcie od politických strán, lebo to sú naši nepriatelia, skorumpovanci a klamári, myslia len na seba, na to čo by mohli získať. Teda ak veríš tomu, čo čítaš v tlači, potom si si vedomý, že patríš ku skutočným nacistickým oddielom v bagandžiach. Chodíte na koncerty v paramilitaristických uniformách a zdravíte sa navzájom Sieg Heil! A to musí byť pravda, lebo si to čítal. Blbosť, čo? Sranda, cha, cha. Aká kopa pojebaných klamstiev od bandy tzv. žurnalistov. Znie to podobne ako "my máme najlepších policajtov na svete" alebo "my máme najpravdivejšiu tlač." Blbosť, ale noviny to predáva. Spomeň si, keď punk začínal, kto ho nepovolil hrať v mestských halách? Politici všetkých strán. Ale o rok neskôr, keď bol punk na vrchole popularity, tak všetci politici zistili, že by im hlasy mladých mohli pomôcť a tak začali zrazu punk rešpektovať, všetci začali zakladať rôzne malomeštiacke hnutia ako Anti-Nazi League a CND, zrazu punkov chceli, ale nechceli nás, chceli len naše hlasy. A kde boli títo majstri reči, keď sme ich potrebovali, čo? Spomenul som konzervatívcov, liberálov, S.P.D. aj extrémne strany ľavice aj pravice, ale prečo sa trápiť, keď všetci vieme, že toho nie sú hodní, je to všetko jedna banda.
Och, áno v čase mieru si nás politici nevšímajú, ale keď títo majstri začnú vojnu, je to vždy robotnícka mládež, kto ide v prvej línií, sme to my, koho budú zabíjať. Oni len dávajú rozkazy, ukazujú sa v slušivých uniformách a pripínajú si jeden druhému na hruď medaile.

Epilóg

Je 23 týždňov po Southalle a všetko vyzerá teraz pre Oi! jasnejšie. Prežili sme odporný prúd nepochopenia a lživej propagandy. Za posledné dva mesiace udreli Oi! single 4 Skins, Blitz a Partisans do Top 5 Indies a Infa Riot a Business ich chcú nasledovať, zatiaľ čo hviezdy Exploited sa objavili v Top 30 so singlom Dead Cities. Vyšiel aj Oi! the Album. Business a Infa Riot majú tento mesiac turné a v rámci neho budú aj tri protirasistické koncerty. Blitz hrali na "Pochode za právo na prácu" proti Konzervatívnej konferencii. B-strana singlu Business: "National Insurance Blacklist" utočí proti obchodníkom z vojnou. Ak sme kvôli tomuto pravičiari, tak mi je ľúto, v politike sa vôbec nevyznám.