Soundsystémy & The Skatalites

V päťdesiatych rokoch venovala mládež v Kingstone viac pozornosti R&B ako ľudovému mento. Pri jasnej noci bola možnosť vypočuť si najnovšie kúsky z amerických rádií. Keďže očarenie soundom Fats Domino alebo Nat King Cole bolo veľké, bolo len otázkou času, kedy začnú špikovať jamajské skupiny americký rhythm & blues domácim mentom a prvkami jazzu (hlavne v dychových sekciách). Toto výsledné zmiešanie sa nazývalo ska.

Ako vznikol názov "Ska", to nikto presne nevie. Ernest Ranglin, jamajský jazzový gitarista vysvetľuje, že toto slovo sa používalo medzi hudobníkmi "na opis škrabavého zvuku na gitare ("Skat!Skat!Skat!"), ktorý je počuť v pozadí".

Koncom 50-tych rokov potom prišiel do USA nový štýl, rock´n´roll. Na Jamajke sa odvtedy nedali dostať žiadne nové R&B platne. Majitelia obchodov s platňami začali kopírovať R&B veci alebo sami nejaké produkovať. Predlohou boli predovšetkým rýchle a tvrdé R&B skladby, ktoré kládli dôraz na 1. a 3. takt, podobne ako pri mento. Súčasne sa zdôraznil aj 2. a 4. takt "ktorý spravil dojem permanentnej synkopovej výstavby, ktorá vyvolávala pocit trvalého napätia".

Aby majitelia obchodov s platňami zabezpečili pre konzumentov vždy najnovšie kúsky, napádalo ich všeličo. Vznikli mobilné soundsystémy tj. niečo ako diskotéky v pohybe. Z veľkých reproboxov, ktoré boli umiestnené na malých nákladiakoch, diskdžokeji púšťali najnovšie skladby. Medzi najväčších púšťačov platní na "yard-partys" a "blue dances" patrili už vtedy Coxsone Dodd a Duke Reid. Na verejných vystúpeniach DJovia šírili svoje názory o krajine a ľuďoch alebo rozprávali (toastovali), čo ich práve napadlo.

"Toasting" sa znovuobjavil v Amerike o pár rokov neskôr a stal sa známym ako rap, sem siahajú jeho korene. Často sa objavujúca fráza DJov v tom čase bola: "Stay and Ketch it Again!" O priazeň poslucháčov sa viedol zúrivý boj. Odškrabávanie etikiet na singloch patrilo k pomerne neškodným procedúram. Mená interpretov sa pred konkurenciou schovávali, aby iné soundsystémy nemohli hrať tie isté skladby. Každý soundsystém mal svojho skauta, ktorý zaobstarával muziku z USA a počas tancovačiek konkurenčného soundu sa snažil vypátrať názov púšťaného interpreta. Niekedy sa na akcie ku znepriateleným soundsystémom posielali aj úderky tzv. "Dance Hall Crashers".

The Skatalites

V čase soundsystémov bola exkluzivita u publika veľmi žiadaná. Takže netrvalo príliš dlho, kým niekto vyprodukoval vlastný singel s tuzemskými hudobníkmi. Na tomto mieste nesmieme nespomenúť jednu skupinu, ktorá sa pozbierala z live a štúdiových hudobníkov a v r. 1963 si dala názov "Skatalites". Ich hudba bola silne ovplyvnená jazzom a rastafariánom Burrum. Najstarší členovia pochádzajú z chudobných štvrtí Kingstonu. Ako viacero mladých v tej dobe, ktorí chceli mať hudobnú kariéru, navštevovali aj oni Alpha Boys School v západnom Kingstone kde sa učili európskej hudbe. Establišmentom ale bola ich hudba hanlivo označovaná ako "bongo music". Ich hity "Guns of Navarone", Man in the Street", "Phoenix City" a mnoho iných sú nezabudnuté až podnes a boli mnohými ska skupinami hrané ako tribute pre Skatalites. Aj keď sa ich skupina v r. 1965 rozpadla stretli sa spolu jednotliví členovia v nových formáciách a potešili poslucháčskú obec svojimi kompozíciami. Skatalites sa nanovo sformovali koncom osemdesiatych rokov, sú v nej štyria pôvodní členovia a máme možnosť vidieť ich znova naživo. S nárastom ska neožil iba hudobný priemysel, ska bolo niečím viac. Hlasom ľudu a deklaráciou rovnosti a slobody. Bol výkrikom, ktorý zaznel časom na celom svete.
Spoznávacím znamením pre ska sú afterbeaty alebo tiež offbeaty. Ska kombinuje americké R&B s prvkami jazzu, mento a rytmiky rasta-bubnov. Typická ska skupina pozostáva z tucta dobrých hudobníkov, ktorí majú zmysel pre rytmus a offbeat a zodpovedajú ako za dychové nástroje či piano tak v neskoršej dobe aj za rytmickú gitaru.

Jedným z dôvodov popularity ska bola aj všeobecná euforická nálada Jamajčanov, nakoľko šlo predovšetkým o zábavovú a tanečnú hudba. V tanečných pohyboch boli vyobrazené domáce aktivity a aktivity voľného času.

Ska international

Nik viac nemohol napomôcť jamajskej hudbe aj na medzinárodnom poli ako samotný Chris Blackwell. Blackwell, Jamajčan, ktorý si v r. 1962 zobral so sebou do Anglicka svoj malý label Blue Mountain/Island, získal veľa master-nahrávok, ktoré boli produkované ešte v Kingstone. Medzi jeho umelcami boli také ľubozvučné mená ako Jimmy Cliff, Derrick Morgan či Bob Marley.

V Anglicku natrafil Blackwell so svojimi perspektívnymi jamajskými rockovými platňami na sympatie módnych znalcov - hnutia Mods a Skinheads. Veľký prelom v záležitostiach Ska nastal v r. 1964, keď Chrisom Blackwellom manažovaná Millie Small zabodovala so svojou skladbou "My Boy Lollipop" v americkej hitparáde US-Hit. Súčasne sa vyvinuli v getách Kingstonu a o niečo neskôr aj v londýnskych predmestiach tzv. Rude Boys. Väčšinou nezamestnaná mládež, ktorá sa spolčovala do malých kriminálnych spolkov a svoje bezperspektívne bytie sa pokúšali vynahradiť nosením štýlového oblečenia. Toto hnutie bolo vzorom neskorších hnutí Hard-Mods a Skinheads.

Viacero skladieb malo ku nim priamy vzťah ako napr. známa skladba od Wailers "Simmer down". O tom ako sa stalo zo Ska Rocksteady tradujú rôzne legendy.

(zdroj: www.inspectordread.de)