Skinhead Reggae

Toto je stručný opis skinhead-reggae, hudby old-school skinheadov od r. 1968 až do r. 1972. Predchodcovia skinheadov boli, ako už iste všetci viete mods. Viacerí starší skinheadi alebo starší bratia mladých skinheadov patrili predtým ku hnutiu mods. Už aj mods počúvali čiernu muziku: rhytm&blues, soul a ska.
Biele R&B skupiny (ako Spencer Davis Group, The Who, Small Faces) sa tešili iba malej obľube medzi početnou komunitou mods. Biela britská popová hudba ako Beatles, či iní hipisácki sráči bola odjakživa hudbou detí strednej triedy. Jednou z ďalších skupín, z ktorej sa regrutovalo množstvo skinheadov, boli deti jamajských prisťahovalcov. Títo chlapci, sa nazývali rudeboys (podľa vzoru gangsterov z chudobných štvrtí Kingstonu) a počúvali hudbu z domoviny svojich rodičov: ska, rocksteady a reggae.
Čiže soul a reggae boli ako hudba predchádzajúcej subkultúry predurčené aj generácii skinheads. Jamajské hudobné štýly sa dajú podľa rôznych období rozdeliť na: 1959-1966 ska, 1966-1968 rocksteady, a od r. 1968 reggae. Reggae teda po r. 1968 nahradilo pomalé a soulovo orientované rocksteady. Tempo reggae bolo rýchlejšie a rytmus (ktorého hlavný akcent bol na base s gitarou) sa dostal do popredia. Mimochodom pre tých z vás, ktorí poznajú len nejaké novodobé reggae: tento štýl reggae bol vo svojich prvopočiatkoch veľmi surový a nie taký jemný, akým ho môžeme poznať prevažne z polovice 70-tych rokov, teda aký ho poznáme z platní Boba Marleyho.
Výrobné podmienky pre jamajskú hudbu boli kvôli zlej hospodárskej situácii krajiny veľmi nepriaznivé. Dobrý náhľad do tvrdého hudobného biznisu na Jamajke v r. 1970 nám poskytne film "The harder they come" s Jimmym Cliffom v hlavnej úlohe. Aj soundtrack je výborný. Situácia vtedajších jamajských hudobníkov sa podstatne odlišuje od situácie súčasných európskych kapiel. Často bola situácia taká, že producent pre skladbu, ktorú mu napísal textár na zmluvu, musel hľadať interpreta alebo skupinu spevákov, ktorí by mu ju zaspievali. Vokalistov bolo ako maku, nakoľko veľa mladých jamajčanov bolo bez práce a hľadali si preto prácu ako speváci. Skladba bola potom nahraná štúdiovou skupinou. Tieto kapely boli silnými partiami hudobníkov a zväčša dostávali názvy podľa rozličných labelov. Pri ska nahrávkach boli tieto štúdiové skupiny skoro vždy nejako úzko späté so Skatalites. Aj nahrávky vokalistov (duo, či trio) boli lisované pod rozdielnymi názvami. Hudobníci zväčša videli len nepatrný obnos z výnosu, ktorý im táto práca vyniesla. Napriek tomu, že ich platňa mala v Anglicku vysokú predajnosť a úspech, vynieslo to samotným hudobníkom a spevákom iba zopár všivavých jamajských dolárov.
Po obsahovej stránke sa texty zväčša zaoberali tematikami lásky, ale obsahovali aj politické témy, ako napríklad skladby "Vietnam" od Jimmyho Cliffsa či "Black and White" od Pioneers. Ďalšie typy textov boli urážajúce a neraz aj sexistické. Predovšetkým Lloydie and the Lowbites si z tejto záľuby urobili meno.
Počas veľkej karibskej prisťahovalejckej vlny kvôli novým bielym poslucháčom reggae (predovšetkým skinheadom), silnel čoskoro aj vo Veľkej Británii dopyt po jamajskej hudbe. Z tohto dôvodu bolo založených aj mnoho britských reggae labelov. Najväčším z nich bol label Trojan (s množstvom sub-labelov). Ďalším z dôležitých labelov bol Pama. Tieto labely zo začiatku vydávali len jamajské materiály. Ale čoskoro bol dopyt vo Veľkej Británii taký veľký, že časť materiálov sa nahrávala priamo vo VB. Čiastočne k tomu boli niektoré jamajské hviezdy ako Desmond Dekker, Laurel Aitken alebo Derrick Morgan prinesení do Anglicka. Na druhej strane boli niektoré skladby písané aj pre britských umelcov, ako napríklad pre Pyramids (niekdajšia čierna soul/r´n´b skupina, ktorá čiastočne spolupracovala s Eddiem Grantom). V Anglicku produkovaný materiál bol často prispôsobovaný skinheadskému trhu. Napríklad "Skinhead train" od Laurela Aitkena, "Skinhead speaks his Mind" od Hot Rod Allstars alebo "Skinhead Revolt" od Joe the Boss.
Najznámejšou sa stal Symaryp (pôvodne Pyramids, len s obráteným názvom), ktorí nahrali celú platňu pod názvom Skinhead Moonstomp. Popri týchto špeciálnych a špecifických plánoch, chcel Trojan upriamiť tiež pozornosť britského bieleho mainstreamového publika na reggae. Vďaka tomu sa jeho hudba "vyladila" a pri nahrávkach sa tiež často používali aj sláčikové nástroje, vďaka ktorým reggae pribralo na sentimentálnosti. Ale samozrejme skinheadi aj naďalej počúvali predovšetkým hudbu priamo z Jamajky. Predovšetkým o čosi tvrdšie rytmické inštrumentály a toasting (ktorý bol predchodcom rapového spevu) na nich zapôsobili. Súčasne boli priaznivcami soulových sólových interpretov ako aj skupinového spevu. Rok 1969 sa dá považovať za vrchol skinheadskej vlny a tiež skinhead-reggae. V Anglicku sa objavilo 300 (!) reggae singlov týždenne, z ktorých ale väčšia časť nahrávok bola dosť podradných, s ktorými sa chceli len zarobiť rýchle peniaze. Single sa stali najpoužívanejším vydavateľským formátom reggae. Jednak, lebo boli pre malé labely cenovo výhodnejšie a tiež proletárska mládež im bola viac naklonená. LP boli vymoženosťou predovšetkým strednej triedy. Znie to možno komicky, ale ohľadom predajnosti platní medzi britskou mládežou boli robené vedecké štúdie. Reggae bolo mimochodom hudobným štýlom, ktorý bol hrávaný predovšetkým na diskotékach, koncerty na živo boli len veľmi zriedkavo. Diskjockey (v reggae nazývaný selecter, naproti tomu sa DJ nazýval toaster) bol tým pádom dôležitou súčasťou a multiplikátorom reggae hudby.
Ukončenie vzťahu medzi reggae a skinheads začína približne v rokoch 1971/72. Toto malo viacero dôvodov. Za prvé, už nebolo také množstvo skinheadov (viacerí sa stali suedeheads neskôr smoothies), za druhé celkový záujem skinheadov o reggae upadol. Jedným z dôvodov bolo aj to, že sa reggae zmenilo. Texty mali čoraz viacej náboženský charakter (Rastafari) a aj tempo sa spomalilo. Jedným z ďalších dôvodov bolo, že od začiatku sedemdesiatych rokov sa aj medzi bootboys začala viac počúvať tvrdšia rocková hudba (napr. Slade, ktorí vo svojich počiatkoch boli skinheadmi, ako aj viaceré z glam-rockových kapiel tej doby: Gary Glitter, T Rex, The Sweet). Skinheads a suedeheads, ktorí aj naďalej počúvali čiernu hudbu sa rašej obrátili ku soulu (hlavne na severe Anglicka).
Oduševnenie druhej generácie skinhead pre two-tone sound v r. 1979 sa dá vysvetliť ako návrat ku koreňom skinheadského hnutia - čiže jamajskej hudbe. Skupiny ako Specials hrali nielen modernizované ska, ale prerábali aj staré skinheadské kúsky (napríklad "Monkey Man", "Skinhead Moonstomp", "Liquidator", "Long Shock kick the Bucket"). Aj hviezdy z prvej generácie skinheads zaznamenali v r. 1979 comeback: Desmond Dekker nahral aktualizovanú verziu svojho hitu "Israelites" a aj Judge Dread (prvý biely reggae spevák) uverejnil zopár nových peciek. Aj keď v súčasnosti ovládajú skinheadskú scénu najmä neo-ska a Oi!, aj tu existuje od osemdesiatych rokov zopár skinheadov, ktorí sú očarení reggae z r. 1960. Koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov bola táto téma v mnohých skinheadských fanzinoch rozoberaná (vtedy ale ešte ska hralo oveľa podstatnejšiu rolu). V strede deväťdesiatych rokov kvôli dominancii Oi! skinhead-reggae takmer úplne vymizlo zo stránok skinheadských fanzinov. Jedine fanzine Millwall Brick sa upísal skinhead-reggae a Spirit of 69. Ale tiež pred pár rokmi prestal vychádzať. Na záver by som chcel dať zopár doporučení. Ak by sa tematika okolo skinhead-reggae mala sledovať dopodrobna, bolo by to vyšlo podstatne drahšie. Nakoľko by ste museli vycestovať do Anglicka a zadovážiť si všetky staré orinálne single za nekresťanské peniaze. Jednoduchšie je si zakúpiť celé boxy (myslené sú Trojan Box sety,- pozn.prekl.), ale komu by sa ani táto investícia nepozdávala, ten si môže zadovážiť nejaké lacné reggae CD. Je veľa lacných reggae-hit kolekcií, na ktorých sa nachádza zozbieraný materiál z rokov 69-72. Najznámejšie, komerčne najúspešnejšie reggae hity z obdobia skinheads sú každopádne vymenované o niečo nižšie.
Ak by som mal niečo doporučiť podľa vlastného vkusu bol by to zásielkový katalóg Moskito.V jeho distribúcii je relatívne veľká možnosť zakúpenia si rôznych skinhead-reggae LP a CD.
Ak by ste sa téme chceli venovať skôr po intelektuálnej stránke, zaobstarajte si knihu "Boss Sounds - Classic Skinhead Reggae" od Marca Griffithsa (vydalo ST Publishing, Škótsko, 1995). Kniha je písaná anglicky a ponúka po krátkom úvode rozsiahlu diskografiu skinhead-reggae. Dúfam, že som aspoň zopár z vás oslovil duchom 69-eho roku. Do the Reggae!

Najúspešnejšie skinhead-reggae tituly:

Harry J.: Liquidator
The Upsetters: Return of Django
Desmond Dekker: Israelites
Judge Dread: Big Six
Tony Tribe: Red red Wine
The Upsetters: Live Injection
The Maytals: Monkey Man
The Maytals: 54-36
Simaryp: Skinhead Moonstomp
Jimmy Cliff: Vietnam
Dave & Ansell Collins: Monkey Spanner
Bob & Marcia: Young, gifted & Black
The Upsetters: Dollar in Teeth
Scotty: Draw your Brakes (Stop that Train)
Dave & Ansell Collins: Double Barrel
Pioneers: Longshot kick the Bucket

Skinhead-reggae interpreti:

Nasledujú skinhead-reggae hudobníci (samozrejme nie všetci). Prosím uvedomte si, že títo hudobníci sa často nezaoberali iba nahrávaním tohto štýlu ale aj klasickým reggae, ska alebo rocksteady.

Speváčky/speváci:

Laurel Aitken
Derrick Morgan
Jimmy Cliff
Ken Boothe
Lloyd Parkes
Dandy Livingston
Pat Kelly
Hortense Ellis
Winston Francis
John Holt
Alton Ellis
Desmond Dekker
Clancy Eccles
Jackie Edwards
Nora Dean
Rudy Mills
Busty Brown
Eric Donaldson

Skupiny:

Toots & the Maytals
The Maytones
The Bleechers
The Stingers
The Soulmates
The Pioneers
The Hippy Boys
The Slickers
The Versatiles
The Heptones
The Untouchables
The Paragons
Simaryp (aka Pyramids)
The Kingstonians
The Soul Sisters
The Ethiopians

Inštrumentalisti:

The Upsetters (aj ako vokálna skupina)
Sound Dimension
Ansell Collins
Harry J. Allstars
The Supersonics
G.G. Allstars
Tommy McCook
Val Bennet
Joe's Allstars (Joe Mansano)
Jackie Mitoo
Toaster (DJs)
I-Roy
Dennis Alcapone
Dave Barker
Lee Perry (tiež spevák a producent)
Scotty
King Stitt
Winston Williams
Sir Lord Comic
Dillinger
Prince Jazzbo
Niney the Observer
Samuel the First
Dice the Boss
Herman (Chin Loy)
Big Youth
Andy Capp