Skinhead Attitude (recenzia)

Dokumentárny film, Francúzsko / Švajčiarsko 2004, ARTE / SSR, Erstausstrahlung
Réžia: Daniel Schweize


"Skinhead Attitude" je prvé predstavenie 40-ročnej histórie hnutia skinhead od jej krajneľavicových začiatkov až po krajnepravicové smerovanie. Dokument zachytáva aj posledné zmeny a procesy radikalizácie tejto mládežníckej subkultúry.

Od Londýna cez Helsinki, Dallas, Las Vegas, Montreal až po Berlín sa skinheadi presadili ako rebelujúce, násilnícke, často extrémistické mládežnícke hnutie. Sú najznámejším pouličným hnutím. "Skinhead Attitude" sprevádza 22-ročnú skinhead girl Karole. Tá patrí k antirasistickej odnoži hnutia. Karole si je vedomá negatívnych predsudkov okolitého sveta, napriek tomu sa hlási ku skínom, a to dokonca k ženskej časti tohto machistického hnutia. Formou hudobnej Road-Movie vykresľuje film portrét mladých skinheadov dneška. Východzím bodom je Londýn, kde dostali slovo svedkovia doby prvej skinheadskej generácie, ako čierny hudobník Laurel Aitken - priateľ jamajských "Rude boys", ktorí tancovali na ska a zmiešali sa s anglickými "proletármi". Karole predstavuje divákovi tie najvýznamnejšie postavy tejto hudobnej scény. Na základe ich spomienok, rovnako ako aj nových archívnych materiálov je zobrazená história tejto proletárskej kontrakultúry, aj s jej pravicovým radikalizmom. Vďaka kríze, v ktorej sa skinheads obrátili ku neonacistom a vzniku punkového hnutia sa "streetkids" zradikalizovali. Nastúpila nová generácia. "Skrewdriver" niekdajšia punková skupina so svojim šovinistickým spevákom Ianom Stuartom rozlomila hnutie. Vznikla hudba neonacistov "White Noise". Ich spoznávacím znamením sú čierne kabáty, vyholené lebky, hákové kríže a brutalita. Nazi-skinheadi sa okamžite rozšírili po celej Európe. Časť skinheadov sa stala militantnými rasistami. Keď boli Ian Stuart so svojou skupinou vyhnaní z hudobného priemyslu, založili hnutie "Blood & Honour", ktoré sa financovalo z predaja platní, cédéčok, a tričiek. Vzniklo ale aj protirasistické hnutie Roddyho Morena a jeho skupiny "The Oppressed" SHARP ("Skinheads Against Racial Prejudice"). Ako reakcia na "Blood & Honour" sa antirasisti zmobilizovali a došlo k polarizácii a rivalite medzi antirasistami a rasistami. Zatracované médiami, sa rozličné smery skinheadského hnutia počas spoločenskej globalizácie rozvíjali v podzemí ďalej. SHARP sa rozvíjal vo veľkých severoamerických mestách, nazi-skinheadi naproti tomu v predmestiach a potom tradične v silne rasistických juhoamerických štátoch. Vojna a konfrontácie sú dnes charakteristické vo vzťahoch medzi pravicovo- a ľavicovoradikálnymi skinheadmi.

Malý bonus
"Skinhead Attitude" ukazuje pozadie jednej subkultúry, ktorá patrí k najradikálnejším a najrozporuplnejším mládežníckym hnutiam vôbec. Cesta vedie do hlbín jedného okrajového sveta, ktorého heslom je "no future" a napriek tomu trvá na prežití v inakosti. Niektorí títo mladí ľudia sa považujú za posledných "hrdinov robotníckej triedy".