Scooter Rally 1986

Scooterrally je zrazom prevažne mladých fanúšikov skútrov, ktorí spravidla nosia vojenské či motorkárske oblečenie, ktoré je obšité nášivkami miest zrazov alebo klubov, ktoré ich zastrešujú. Jazdia na tých najbláznivejších modeloch, ktoré by u nás nemali šancu prejsť cez STK. Takýchto zrazov sa najčastejšie zúčastňujú punx, skins a mods. Tieto zrazy trvajú tri dni a ponúkajú koncerty, súťaže, rôzne prehliadky a platne, fanziny, súčiastky na skútre a samozrejme jedlo a pitie na predaj.

Vydali sme sa do noci na nedeľňajší zraz v Southamptone nazvaný "Isle of Wight". Vďaka jednému priateľskému Pakistáncovi, ktorý nás svojim autom hodil z malého prístavného mestečka Cowes do hlavného mesta ostrova Newportu, sme sa nemuseli trepať zvyšok cesty pešo.
V meste sa už nachádzalo pomerne veľa scooterboys, mods, punx a plešiek, ktorí sa so svojimi spacákmi ukryli do najrôznejších vchodov domov. Po tomto poznaní sme aj my zapadli do jednej domovej výjazdovej brány a vkĺzli sme do svojich spacákov.
Keď sme sa ráno zobudili svietilo už slnko nad oblakmi a všade sa to mihalo skútrami. Kedže veľa ľudí prišlo aj pešo, našli sme miesto, kde sa akcia konala pomerne rýchlo. Na príjazdových cestách bol skúter na skútri a davy ľudí križovali chodníky. Keď sme prešli úctyhodný kus cesty a došli na lúku Parkgreen Farm, nevychádzali sme z údivu. Záplava jeden a dvojmiestnych stanov, medzi nimi odparkované skútre, secondhandové stánky, predajné stánky Trojanu a obrovský šiator s čapovaným pivom. Väčšie ako u nás v Mníchove na "Wiesne" (známy bavorský pivný festival Oktoberfest,- pozn. prekl). Celý rad malých stánkov s klobásami, pivom a samozrejme tisíckami ľudí. Podľa môjho odhadu tam mohlo byť asi 4000 ľudí. Na bráne čiastočne ohradenej lúky sme zaplatili vstupné päť libier a trochu sa poobzerali. Dali sa tu kúpiť vynikajúce platne, pozrieť si tie najvyparádenejšie skútre a najšialenejších ľudí - napr. originálne poobliekaných clockwork-skinheadov a nespočetne veľa iných atrakcií, ktoré budili náš záujem. Všade navôkol sa váľali muži a ženy, pili a sľubovali bohu, že už budú dobrí.

Poobede potom prišiel na pódium Fatty z Bad Manners, aby vyhlásil víťaza najlepšieho striptízu. Neviem kto zo ženských (a mužských) kandidátov vyhral potom hlavnú cenu - skúter, ale obdivuhodné bolo, aké druhy všelijakých "perverzií" ľudí napadnú, len aby tromfli tých druhých. Po zotmení prišli na pódium Vicious Rumours. Keďže o tejto skupine nemám ktovieakú mienku, k ich vystúpeniu sa nebudem vyjadrovať.

Po malej pauze konečne prišli Condemned 84. Už svojim prvým kúskom "Teenage Slag" to poriadne roztočili. Davy šaleli! Condemned zahrali celý svoj repertoár a predstavili svoje nové EP "Oi - aint dead", ktoré hneď aj niekoľkokrát zahrali. Všetci spievali nahlas s nimi. Takúto atmosféru som na koncerte už dávno nezažil. Usporiadateľom sa len s námahou podarilo udržať zátarasy pred rozdivočeným davom. Najviac sa mi páčili "Follow the leader", "Skinhead" a "Teenage slag". Po krátkej prestávke na pódium prišli The Business. Oni opäť rozvášnili masy a svojou akoby začínajúcou aroganciou prelomili ľady. Na konci ich vystúpenia sa dokonca na pódiu tancovalo. Absolútnym hitom večera bola skladba "Harry may", ktorú zahrali minimálne šesťkrát. Po vystúpení Business bol koncert ukončený a my sme šli do stanu jedného Angličana, s ktorým sme sa stihli zoznámiť.

Práve sme prechádzali pred už zatvoreným pivným šiatrom, keď sme zrazu videli dav ľudí, ktorý začal trhať jeho celtu. Aj my sme sa teda prepchali skrz roztrhanú celtovinu a uchopili sme každý kartóny s pivom, ktoré sme začali nakladať do auta nášho anglického priateľa. Keď bolo auto plné, pripili sme si najprv na našu tučnú korisť, netušiac čo všetko nám ešte tento večer pripraví. Všade prebiehali divoké pivné boje a všetci boli ožratí a mokrí, všetko striekalo a grgalo. Ale nie dlho, nakoľko nová atrakcia už bola na ceste: niekto zapálil celý pivný šiator. Jeho vysoké plamene šľahajúce do výšky domu zapálili aj v ceste stojaci karaván, ktorý zhorel do tla. Bol som ako v tranze, pretože vlnu takýchto výtržností som ešte nemal nikdy šancu zažiť. Rozdivočený dav sa dožadoval väčšieho ohňa a chcel do plameňov vtlačiť aj ďalší nákladný príves. Táto kreativita samozrejme hneď zmobilizovala fízlov a požiarnikov, ktorý tento plán prekazili. Keď dorazili k horiacemu pivnému stanu, zmizla celá banda medzi stanmi. Ich autá síce na miesto dorazili, ale nikto z nich nevystúpil, pretože zo všetkých strán boli nepretržite hádzané kamene a fľaše. Tentokrát bola celá lúka v "našich" rukách. Lavičky boli rozmlátené, fastfoodové búdky prevrátené a vyrabované, kým v horiacom pivnom stane stále vybuchovali plynové bomby a ožratá lúza vystreľujúc do tmavej noci ako veže vysoké ohňové fontány neprestajne hulákala.

Keď sme odišli k jednému táborovému ohňu, aby sme sa pustili do ukoristených klobás, žemlí a pív, okolo nás ešte stále zúrilo rabovanie a výtržníctva. Keď už sme všetko dojedli, išli sme si po ďalší prídel. Práve sme vyprázdňovali jeden malý nákladiak, keď sme zrazu boli prekvapení skupinou ľudí ozbrojenou železnými tyčami a drevenými palicami. Boli to nahnevaní majitelia stánkov, ktorí sa postavili na odpor rabujúcej chátre. Pokúsili sme sa opäť stiahnuť do úkrytu, keď som zbadal, že môj priateľ Clements chýba. Vrátil som sa nazad a zbadal som, ako ho jeden majiteľ stánku práve zrazil tyčou k zemi. Vbehol som medzi nich a vysvetľoval, že on je Nemec a nemá s rabovaním nič spoločné. Týpek ale povedal, že bol prichytený pri rabovaní a že musí byť predaný polícii. Zobrali ho potom ku fízlom, ktorí boli rozostavaní na okraji lúky. Išiel som s ním na fízlicu a chcel som tam celú záležitosť objasniť ako nezmysel, keďže Clements vôbec nebol pri rabovaní nákladiaku, ako tvrdili stánkari. Ale oni ho strčili do cely a ja som mohol prenocovať v čakárni u fízlov. Na druhý deň ráno ho zobrali pred súd, kde som svojho priateľa opäť stretol. Sudca ho postavil pred ultimátum: Ak sa prizná, že sa zúčastnil výtržností, tak z toho vyjde s malou peňažnou pokutou. Ak nie, bude musieť do hlavného prelíčenia zostať vo väzbe, čo sa môže pretiahnuť aj na dobu troch mesiacov. Samozrejme sa Clements hneď priznal, že ukradol jednu žemľu a tým sa britskej spravodlivosti urobilo zadosť. Sudca Clementsovi vyrúbil peňažnú pokutu vo výške 50 libier so splatnosťou štyroch týždňov a tým bola celá záležitosť vybavená. Pekné súdnictvo v Anglicku, pravda? Takže na koniec všetko celkom znesiteľne dopadlo, a keďže toto bol náš posledný deň dovolenky v Anglicku, ešte v ten deň sme sa vrátili do Nemecka.

Záver: Scooter Rallye bol jedným z "najočarujúcejších" zrazov, aké som mal možnosť zažiť.
A tiež oslnivý koncert, o.i. Condemned 84, pre mňa jednoznačne najlepšej skinheadskej skupiny 80-tych rokov, a The Business, ktorí všetkým dokázali, že ešte vôbec nepatria do starého železa.

(Christian, 1986)