Rocksteady

bolo na Jamajke najpopulárnejším hudobným štýlom od polovice r. 1966 až do polovice r. 1968. Nasledujúci článok vám ponúkne krátku prehliadku tohto hudobného štýlu.

Najvýraznejšími črtami rocksteady sú harmonické melódie a (naproti ska z r.´59-65) celkom pomalé tempo, ktoré bolo ochudobnené od typického offbeatu, ktorým sa ska vyznačovalo.
Pre ska typický ostrý rytmus dychovej sekcie je v rocksteady potlačený (v prípade ak sa vyskytne) a podporuje skôr melodickosť spevu. Podľa legendy rocksteady v r. ´66 nahradilo ska. V lete r. 1966 bolo na Jamajke také teplo, že ľudia neboli schopní tancovať na rýchle tempo ska bez toho, aby sa úplne nespotili alebo nedostali úpal. Takže ubrali z tempa a takto sa zrodilo rocksteady. Túto story pokladajú viacerí za pravdepodobnú, ale nesmieme podceniť ani vplyv amerického soulu, čoho dôkazom je veľa prerobených soulových skladieb v rocksteady štýle. Interpreti s obľubou prerábali hlavne pomalší, uťahanejší americký soul z obdobia okolo 1965. Napriek tomu, že rocksteady bolo v podstate pomalšie ako ska a skinhead reggae, zrodili sa aj rýchlejšie skladby ako napríklad "Hold You Jack" Derricka Morgana (mimochodom táto skladba je základom neskoršej známej skladby "Wet Dream" v podaní Max Romea). Aj Prince Buster zložil v tej dobe niekoľko rocksteady skladieb, v ktorých boli rýchlejšie tempo a rytmus, než bolo na tú dobu pre tento štýl príznačné. Starí jamajskí producenti, ktorí už zohrali dôležitú úlohu aj pri ska šlágroch v rozmedzí rokov 1960-1965, zostali v centre pozornosti aj naďalej: Duke Reid (Treasure Isle), Coxsone Dodd (Studio One) a Prince Buster. K nim sa neskôr pridali ďalší producenti, ako Joe Gibbs, Bunny Lee alebo Sonnia Pottinger. Skladby v štýle rocksteady sa naproti ska vyznačovali tiež vyvinutejšou technikou a mali aj čistejší sound. Hudobníci, ktorí boli už v ska úspešní, tak mohli pokračovať aj v tomto novom hudobnom štýle: The Maytals, Derrick Morgan, Desmond Dekker aj naďalej vyrábali šlágre a tentokrát ich bolo možné spoznať aj medzinárodne (Desmond Dekker "007 Shanty Town"). Do jamajského hudobného priemyslu prišli aj noví predstavitelia: Alton Ellis, Ken Boothe, Phillis Dillon, Marcia Griffiths alebo Pat Kelly. Spevácke triá sa tešili veľkej obľube už v období hrania ska, ale podľa vzoru amerických soulových zoskupení sa štýl zmenil. Mimoriadnej obľude sa začali tešiť zoskupenia ako: Paragons, Melodians, Ethiopians, Techniques, Termites a Gaylads. Tommy McCook a Supersonics vytvorili jednu z najvýraznejších inštrumentálnych skupín a ani syntezátorový kráľ Jackie Mittoo netrpel nedostatkom tvorenia.
Ústrednou témou rocksteady textov bola predovšetkým láska (to bolo ovplyvnené americkým soulom). Také rocksteady hviezdy ako Phillis Dillon ("Perifida"), Alton Ellis ("Remember that Sunday"), Ken Boothe ("I don´t want to see you cry") a chórové-zbory stavali najradšej svoje texty na láske, čo sa im podarilo natoľko vierohodne, že aj súčasný poslucháč si ich môže v maximálnej miere užívať. Miestami sa objavili aj búriace sa a spoločensko-kritické skladby, ako v r. 1968 "Everything crash" od Ethiopians, ktorej témou bola jamajská hospodárska kríza a nasledujúci generálny štrajk a napr. Heptones vo svojich skladbách častejšie poukazovali na každodenné problémy. Aj v ére rocksteady sa objavili rasta-texty (ale samozrejme nie v takej veľkej miere ako v perióde roots reggae), kde sa skĺbili texty sociálnych problémov s náboženskými textami. Na tomto poli je treba predovšetkým vyzdvihnúť Petra Tosha a jeho "Rasta shook them up". Častou témou boli ešte "Rude boys", bandy z kriminálneho podsvetia v chudobnej štvrti Kingston. Bandy "Rude Boy"-ov medzi sebou často viedli veľké neľútostné vojny kvôli ovládnutiu jednotlivých mestských častí, ktoré mali nezriedka za následok mnoho mŕtvych. Hlavne chudobnejšie mestské štvrte boli vydané napospas následkom týchto teritoriálnych vojen. Zrodilo sa veľa skladieb, ktoré poukazovali na vážnosť situácie okolo problematiky Rude boy, ako napríklad aj súdne pojednávania zakomponované do skladby. V takejto skladbe dal Prince Buster aj fiktívny názov legendárnemu Judge Dread-ovi. Aj Rulers upozorňoval poslucháčov: "Don´t be a Rude Boy". Iní, ako Wailers alebo Lee Perry mali pochopenie pre Rude Boy-ov, podľa nich bola kriminalita Rude Boy-ov iba reakciou na nespravodlivú spoločenskú situáciu.
Pioneers tvrdili priamo: "Rudies are the Greatest!". V skutočnosti si nebezpečných Rude Boy-ov časť obyvateľov chudobných štvrtí vážila, pretože predstavovali odpor voči zkorumpovanej polícii. Veľa interpretov tvorilo skladby za i proti Rude Boy-om, jednak aby predstavili túto problematiku z viacerých strán, ale záviselo to aj od toho konkrétneho interpreta (Duke Reid napríklad kvôli svojej policajnej minulosti obzvlášť opovrhoval Rude Boy-mi) alebo práve prevládajúcej atmosféry.
V globále sa dá povedať, že v tom čase, keď vládlo rocksteady na Jamajke, nahromadil sa obrovský hudobný potenciál. A hoci toto obdobie trvalo len dva roky, zrodilo sa obrovské množstvo skladieb, ktoré sa neskôr objavili v rôznych DJ-verziách a mnoho dnešných dancehallových skladieb využíva ako základ vtedajšíu rocksteady melódiu a rytmiku. Pri vzniku "roots rock reggae" na začiatku sedemdesiatych rokov sa reggae zmenilo a spomalilo, čo mal byť podľa viacerých návrat k tempu rocksteady.

Zoznam niektorých rocksteady záležitostí:

Prince Buster: Sweet Beat
Keith & Tex: Stop that Train
Ethiopians: The Whip
Melodians: Last Train to Expo 67
Jamaicans: Ba Ba Boom
Paragons: Only a Smile
Alton Ellis: Girl Ive got a Date
Phillis Dillon: Perfidia
Derrick Morgan: Hold you Jack
Three Tops. Its raining
Soul Brothers: Sound and Music
Ken Boothe: I dont want to see you cry
Paragons: Danger in your Eyes
Bobby Ellis & the Desmond Miles Seven: Step softly
Prince Buster: Dark Street
Desmond Dekker: Sabotage
Roy Sherley: Hold them
Winston Francis: Chain Gang
Byron Lee & the Dragonaires: Rock Steady
Paragons: On the Beach

(zdroj: www.upsetter.de)

Bolo naozaj také horúce leto na Jamajke, že to zapríčinilo spomalenie beatu? Jedným z ďalších pravdepodobných variantov je, že nová generácia hudobníkov jednoducho hudobne vyzrela a chceli len ďalej rozvíjať svoj vlastný štýl.

Bob Marley v súvislosti s tým povedal: "De young musicians, deh had a different beat - dis was rock stedy now! Eager to go! Du-du-du-du-du... Rock Steady goin´ t´rough!"
Tak bolo v r. 1966 zo Ska ubrané tempo. Všadeprítomné trúbky ustúpili do úzadia, a elektrická basa prišla do popredia. Gitara nabrala akcent čkania pripomínajúcej kadencie a čoraz častejšie sa prezentoval aj sólový spev. Dôkazom toho bol typický sound hitu z tohto obdobia skladba "Rock Steady" od Alton Ellisa.

Začiatkom 60-tych rokov sa stala jamajská hudba viac sociálne kritickou. Pominula euforická nálada z nezávislosti Jamajky a nahradila ju nespokojnosť z chudoby, veľkej miery nezamestnanosti a priepastnými rozdielmi medzi chudobou a bohatými. Hudba sa spomalila ("steady") a offbeat bol hraný častejšie rytmickou gitarou ("rock). Nemeniaca sa harmonická štruktúra premenila štvrtinový takt na polovičný. Basová línia sa začala prerušovať a prechádzala do krátkych zásekov. Afterbeat sa zachoval, udržiavaný rytmickou gitarou a bicími. Sólová gitara zosilnela a basa hrala paralelne spolu a o jednu oktávu vyššie. Basová linka bola veľmi melodická a nehrala na prvý takt, čo bolo celé doplnené bluesovým soundom.

(zdroj: www.inspectordread.de)

Často sa ľudia pýtajú, aký je vlastne rozdiel medzi Ska a Rocksteady. Odpoveď nieje zase až taká jednoduchá, nakoľko Rocksteady niekedy ľahko koketuje so Ska a inokedy naopak s Reggae. Ak vychádzame z faktu, že ska je deduškom alebo ak chcete babičkou reggae, tak Rocksteady zákonite musí byť jeho oteckom či mamičkou a je teda akýmsi pomyselným stredom.

Jedno logické vysvetlenie, ktoré sa môžete dočítať v podobe obľúbenej historky na mnohých internetových stránkach je jednoduché: Horúce počasie v roku 1966, tvrdošijný ska beat a tempo ľudí natoľko unavovali, že sa zrodilo Rocksteady v Anglicku tiež nazývané "skinhead reggae". Rocksteady je teda možné chápať ako pomalejšie Ska bez náboženských textov. Jedným z reálnejších dôvodov vzniku, by mohol byť vznik R&B, ktorý sa rozvíjal smerom k soulu ala Motown či Memphis a Philadelphia soul a miestne súbory sa rovnako ako okolo roku 1960 aj v tomto prípade nechali inšpirovať.

Najpozoruhodnejším hitom Rocksteady éry bol nesporne hit "The tide is high" od skupiny "The Paragons", ktorým sa v osemdesiatych rokoch nechala inšpirovať skupina "Blondie" a vďaka ktorému získala patričnú slávu. Bohužiaľ som tiež túto super vypaľovačku zahliadol v televízii v podaní nejakého dievčenského new age súboru, ktorej interpretácia bola katastrofálna.

(zdroj: www.scepka.szm.sk)

No hele, odlišit ska od rocksteady zas tak těžký neni. protože co z rocksteady dělá rocksteady především jsou výrazné sólové party pro klávesy (slovutné to a nesmrtelné hammondky), dává se jim víc prostoru jak ve ska, kde spíše slouží jako doprovodný nástroj, zato v mnoha rocksteady hitech hrají prim (viz nesmrtelný Liquidator, tvorba Upsetters, Supersonics...). A taky, jak bylo řečeno, rocksteady má o dost volnější tempo. Co se týče textů, tak jde už spíš o love songy...ale veskrze se rocksteady těžko posuzuje, protože přeci jen jeho sláva trvala cca 2 roky a pak bylo převálcováno reggae vlnou.

-rejnok-