Real Rude Boys Don't Argue!

"To je urážka, to je nehorázna drzosť!" - Bob Hoskins, The Long Good Friday (klasický londýnsky gangsterský film z podsvetia, ktorý vyšiel práve v tom období,-pozn. prekl.)

Krátkovlasí Paul a Ian sú naozaj nasraní. Títo hulváti z Essexu sú svedkami toho, ako je skinheadská kultúra čím ďalej, tým viac na hovno. The Sun a Daily Mail, jeden z najkonzervatívnejších denníkov, vydali sprievodcu mládežníckymi subkultúrami, detské vľúdne zápisníčky, s veľkým množstvom fotiek, pod ktorými sú písmom pre deti predškolského veku napísané tri slová. Zo štýlu určeného mládeži s vycibreným vkusom spravili tupú muníciu pre ešte tupších idiotov, holohlavých debilov bez mozgu, ktorí zabudli, kto vyhral vojnu. Tričká so Shitlerom, rozodrané harringtony, v zadnom vačku permanentne pripravené sáčky na lepidlo a s nápisom "Som úplný idiot" vyrytým na čele, s neodolateľným nápisom "Tu rezať" na krku a dievčatá v 48 dierových DM´s.

Toto je presne ten obraz, ktorým sú líčení skinheadi dramatizujúcimi sociálnymi pracovníkmi, samozvanými hovorcami mládeže a senilnými scenáristami TV. Ale nič sa neje také horúce ako sa navarí. A práve kvôli tomu založili Paul (texty) a Ian (texty a dizajn) svoj vlastný magazín Hard as Nails, aby sa vyhli podobným sračkám a dali celému opäť grády. Nejde o nejaké oživovanie, v piatich číslach sa pojednávalo o pozitívnom pokračovaní pôvodných skin/suedeheadských ideálov. Tak ako bolo "Sniffing Glue" Marka Perryho pre punk a "Phoenix List" pre mod, tak je aj Hard as Nails absolútne povinnou literatúrou každého rudeboya so sebaúctou. Je to Sporting Life, príručka ´69 Skaface a Crime Incorporated v jednom.

Hlavným významom bolo vyzerať dobre aj v ťažkých podmienkach. Človek mohol stretnúť veľa správnych "Droogs" v Prince of Wales Check-och (typ károvania,-pozn. prekl.), Tonic nohaviciach, Ben Sherman košelách, športových poltopánkach Oxblood, dámy v Trevira (druh látky,-pozn. prekl.), poltopánkach Penny Loafers, ktoré nepúšťali farbu a bielych punčochách. Spoluvydavateľ Hard as Nails Paul a jeho priateľka Natalie boli medzi nimi. Jedinou podmienkou bolo vyzerať tvrdo.

Za rozpad štýlu skinhead po dlhoročných vnútorných problémoch sa dá spätne považovať koniec 2 Tone éry a nesmierny neúspech skin-punku po tragédii v Southalle. Nielen samotnými udalosťami, ktoré sa odohrali priamo počas koncertu Shamu, ale aj následnom vydesení obyvateľstva tým, čo odvysielali médiá. Skinheadi sa buď premenili na Casuals, týpkov so slušným zostrihom, športovým a značkovým oblečením a chuligánskym postojom, ktorých na futbalových štadiónoch len ťažko rozpoznáte, alebo sa degenerujú ďalej.

Ale chvalabohu neboli týmto modelom hnusnej asociálnej brigády s väzenským tetovaním po tvári postihnutí všetci. Existuje aj istá skrytá scéna, čiže ľudia, ktorí majú určité poňatie o veciach a nezaoberajú sa nejakými politickými extrémami. Sú uzavretí do malých skupín ľudí, roztrúsených po celej krajine. Vrátane skupín ako Burial zo Scarborough, Red London zo severovýchodu alebo Marleybone Martyrs z južného Londýna. Silné skupiny fanúšikov sú združené okrem iných aj v Southend Clockwork Patrol, Brittania Scooter Club alebo Cardiff Skins. Hudobnými favoritmi sú Redskins (Tí sa tešili predovšetkým obľube žurnalistov, ako je vidieť,- pozn. prekl.). Mali viacero centrálnych stretávacích miest, ako napr. Revival Express, niekdajší nočný klub London´s Gossips, ktoré navštevovali predovšetkým starí Trojan, Sue, Studio One, Stax, Motown a Kent týpci.

Paul sa považuje za patriota ale štýlového. Image časopisu nepripúšťa žiadne kompromisy - tmavé reagge motívy, známi londýnski gangstri, tancujúci týpci s dreadmi...

Čo je cieľom magazínu?
Hard as Nails je nápadom pár skínov, ktorí sú znechutení zo zaobchádzania s našou kultúrou. Skinheadi sa stali synonymom zašlých vecí, jeansových kraťasov, fetovania lepidla a nepoctivej politiky. Chceli sme sa od tohto dištancovať, od tejto špiny a komercionalizácie. Našou prvoradou inšpiráciou sú originálni skinheads a niektorí známi gangstri. Samozrejme je rok 1985 a nemôžme opomenúť vplyv punku na našu kultúru. Pokúšame sa kombinovať tie najlepšie prvky z 1969 a súčasnej scény - prinášame spravodajstvá z oblasti reggae, športu, soulu, módy, punku a všeličoho iného od roku 1967. Mojou najväčšou nádejou, čo sa hudobnej stránky týka sú Special AKA a Redskins, aj keď nenávidím ich politiku, ale prinášajú so sebou veľa ľudí.

Pamätám si dobu, kedy boli jedinými mojim únikmi futbal, box a hudba - myslíš, že sa to dá skĺbiť?
Jasné. Šport je pre veľa ľudí veľmi dôležitý a teraz o tom aj robíme článok, ale robíme si aj srandu, ako napríklad liga Pie and Mash Shops a píšeme aj o Scooter Skins. Či tým oslovíme aj široké publikum, tým si niesom celkom istý, ale predovšetkým sa zameriavame na skins, sueds a rudeboys. Ak by som teraz teoreticky začal písať články o napr. casualwear alebo konkrétnych značkách sportswear, ako Pringles, tak by som v konečnom dôsledku písal o veciach, o ktorých nemám ani poňatia.

Takže nieste žiadny do úmoru kázajúci politický magazín s prílohou skinheadskej módy?
My sme v prvom rade magazín o štýle. Väčšina skinheadov sa v súčasnosti vôbec nezaoberá nejakými politickými stranami. Ale žiaľ nemôžme si dovoliť nezmieniť sa o niektorých skupinách bez toho, aby si nespomenul politiku. Ak chceš úprimnú odpoveď, tak práve politika bola tou najdôležitejšou z vecí, ktorá veci okolo skinheads úplne dosrala a kvôli ktorej sme sa rozdelili. Chápeš, koľko mods sa mláti kvôli politike?

Ale Hard as Nails bola tiež svojim spôsobom vhodená do politickej arény.
V žiadnom prípade nebudeme ignorovať zasrané kecy, ktoré zničili vlaňajšie GLC Jobs demonštrácie (Jedna z obrovských demonštrácií proti nezamestnanosti, ktorej sa účastnili ako autonómovia tak aj "náckovia",- pozn. prekl.). Vec sa má tak, že väčšina skinheadov je proti NF - na poslednom koncerte Redskins ich bola skoro stovka, ale neboli tam preto, aby robili výtržníctva. My sa zmienime o politike, len keď sa tomu nedá zabrániť, ale v Hard as Nails ide o štýl!

Ale čo pre vás znamená štýl? Určite nie rituál vládnutia vydobytý rivalitou, vymedzovaním, a rebéliou?
Štýl neznamená, že človek musí mať na sebe nejaký fajnový Tonic oblek 24 hodín denne alebo boty a traky, či oblek a brogues (poltopánky), každému čo sa mu hodí. Ak má človek štýl, vie presne čo a kedy. To, čo hovoríme my, je že vyholiť si hlavu a nosiť DM´s ešte zďaleka nikoho neurobí skinheadom. Podľa mňa je naša scéna veľmi podobná scéne mod a tiež celej tej veci okolo skútrov, naše oblečenie je skoro rovnaké a hudba tým pádom tiež, je to len o dĺžke vlasov. Všetci praví skinheads zdá sa rozmýšľajú ako my a robia nám komplimenty ohľadom Hard as Nails.

(Zdroj: New Musical Express, 16.03.1985)