Punx & Skins v Nemeckej Demokratickej Republike I.

"Leipzig Punx: Správa o tragickom zániku" bola po prvýkrát otisknutá v r. 1985 vo fanzine Force Of Hate #4 a bola súhrnom niekdajšej punkovej a skinheadskej scény v DDR. Na tom by nebolo nič zvláštne, zverejnil som vo svojom fanzine už nespočetné množstvo scene reportov z celého sveta, ale, a to bolo v tomto prípade naozaj niečo nové, ešte žiadny scene report z Honeckerovej DDR. Autentický, nakoľko Bernd, autor tohto článku, nielenže bol občanom DDR, ale aj súčasťou scény s kontaktom na skoro všetky dôležité punkové kapely v DDR, ako napríklad Schleimkeim z Erfurtu, Planlos, Namenlos a Unerwünscht z východného Berlína, Zucht z Lipska alebo Paranoia z Drážďan. Berndsov scene report sa stal nakoniec politicky perzekuovaný, pretože STASI (Staatsicherheit DDR, obdoba našej ŠtB.-pozn. prekl.) a justícia DDR upriamili na neho svoju pozornosť. Aby si občan DDR dovolil obísť cenzúru a kontrolu komunistických "štátnych orgánov", to tie červené svine nemohli zniesť. Sedem týždňov po zverejnení jeho článku vo "Force of Hate" bol Bernd východonemeckou STASI zatknutý kvôli "ilegálnym kontaktom a sprostredkovaniu informácií nesocialistickým krajinám" (Dortmund) a "znevažovanie štátnych orgánov DDR". Po dvoch mesiacoch predbežného zadržania mu bol vynesený rozsudok vo výške dvoch rokov. Dva roky väzby a to len za to, že pre môj fanzin napísal článok o každodennom živote punkerov a skinheadov žijúcich v "reálne existujúcom socializme".

"Leipzig Punx: Správa o tragickom zániku"
autor: Bernd S. (Leipzig/1985)


Začalo to v lete r. 1981. Pár lipských punx založilo v jednom obsadenom byte prvú punkovú skupinu "Nemeckej Demokratickej Republiky": Wutanfall! Bolo to čosi neskutočné. Všetci, v Lipsku bolo vtedy asi päťnásť punx, držali spolu a vládla medzi nami enormná solidarita. Väčšina pochádzala z rodičovských domov a mnohí z nás sme boli predtým hippies. Počúvali sme hudbu ako ZK, Sex Pistols, Damned alebo Stranglers. Stretávali sme sa na malých party, skúškach Wutanfallu a prvýkrát sa rozmýšľalo o anarchii. V r. 1982 bolo potom prvé veľké stretnutie punx v Erfurte, Lipsku a Berlíne. Tieto stretnutia boli obrovským úspechom, nakoľko fízli, ktorí si nás prišli obzrieť nemali ani poňatia kam nás zaradiť. Boli sme skutoční pra-punkáči, s krivákmi, reťazami, na kolene robenými nášivkami a robotníckou obuvou G-9 (božské). V tej dobe mali Wutanfall skladby ako "Leipzig in Trümmern", "Polizei" a "Hektik". Vtedajšími členmi boli Uwe (Rotz) bicie, Jürgen (Chaos) spev, Imad a Schmitz gitary. Vystúpenia sa vtedy dali rovnako ako dnes robiť len pod patronátom evanjelickej cirkvi, ktorá nás ale mala za krátky čas plné zuby. Iba veľmi málo mladých farárov nás už necháva vystupovať v cirkevných priestoroch. Aj vďaka tomu sme zažívali len málo policajných zásahov. Jediné čo nám robilo ťažkosti (alebo monokle), boli futbaloví fanúšikovia alebo nič nechápajúci občania. A potom prišiel rok 1983! Wutanfall mal na tú dobu tie najvýznamnejšie koncerty, často spolu so Schleimkeim z Erfurtu, Planlos a Unerwünscht z Berlína. Vtedy sa všetky skupiny snažili hrať rýchlo a tvrdo. To je u nás v DDR často problém, pretože podniky, sú u nás strašne drahé a väčšina ľudí sú ešte len učni. Tak znela hudba tiež často obdobne zle a len ojedinele šlo o dobré veci. V R. 1983 bolo veľa koncertov, partys a punkerov. V Lipsku dokonca boli niektoré krčmy a kaviarne, kde sa točili hlavne punkeri. Hudobne najpopulárnejšie boli skupiny ako Exploited, Slime, Hass, GBH a Crass - a nesmieme zabudnúť na Wutanfall. V lete veľa z nás vycestovalo do Maďarska, čo malo veľký vplv na lipskú scénu. Keďže sa v Maďarsku pristupovalo k týmto veciam o niečo tolerantnejšie ako u nás, mohli sme si tam nakúpiť svoje prvé nášivky. Začalo obdobie kultu kožených búnd a nitov, ktorý len málokoho ušetril. Veľký dojem na mňa urobilo stretnutie sa s Toten Hosen v Budapešti.
A potom to začalo byť celé na hovno. Bolo čoraz viac punkáčov a medzi nimi samozrejme aj veľa imbecilov, ktorí bez príčiny opití rozbíjali navôkol prázdne fľaše a postarali sa o úplne nezmyselné výtržnosti. Kvôli tomu polícia pomaly pritvrdila. Všetky gastronomické inštitúcie boli pre punx zakázané a dochádzalo k čoraz častejším kontrolovaniam na uliciach. Rozlišovali sa vtedy v Lipsku dve skupiny punkáčov. Prví randal-punx (tzv. Obstweinbande, - názov bandy je odvodený od lacných ovocných vín, u nás napr. čučo,-pozn. prekl.), o ktorých sa zaujímala polícia a druhí Wutanfall-punx, ktorí pútali viac pozornosti STASI.
Napriek tomu ešte bolo niekoľko dobrých akcií. Potom nastalo obdobie veľkých zatýkaní. Dôvody boli vždy kvôli chuligánstvu, ktoré je u nás v DDR všeobecne veľkým pojmom. Za to sa považuje predovšetkým sprejovanie, vyrábanie letákov a usporadúvanie nenahlásených mierových akcií. Viacerí tiež odišli na vojnu. To všetko urobilo celkom veľké diery v scéne a viedlo ľudí k väčšej násilnosti. Viacero berlínskych skupín sa rozpadlo až na Namenlos (Jana, Mita a Micha). V r. 1984 po tom čo Chaos opustil Wutanfall (z osobných dôvodov a narastajúcim nátlakom zo strany polície) som deväť mesiacov vo Wutanfall spieval sám a v novembri 1983 sa skupinu rozpadla. Hlavným dôvodom bola rozdielnosť názorov a pretrvávajúce hádky a rozpory medzi pozostávajúcimi členmi.

V r. 1984 sa neprihodilo nič zvláštne, čo by stálo za zmienku, ale Punx Not Dead! Začiatkom r. 1985 som založil hardcorovú skupinu L´Attentat. Bola zložená zo starej formácie Wutanfall a prevzala do svojho repertoáru aj niektoré staré kúsky. Ako napríklad "Leipzig in Trümmern", "Bürgerkrieg", a "Camping am Müggelsee". Za zmienku stoja ešte Namenlos z nášho hlavného mesta, Zucht z Lipska a Paranoia z Drážďan. Drážďančania (najlepší Brain-Punx z DDR) robia veľmi dobrý ´77 fun-punk. My sme jedinou skupinou v republike, ktorá hrá hardcore štýl. Naše texty sú proti náckom, proti kempujúcim malomeštiakom, za súdržnosť, ale aj veľa zábavných textov. Skupina je všetkým, čo ma drží ešte pri punku, všetko ostatné stojí za hovno, ale myslím že to je podobné aj na medzinárodnej úrovni. Vy máte len výhodu, že sa môžete organizovať a stretávať sa a u nás si všetko musíš vybojovať.
Ale práve to nás drží spolu s Paranoiou a Namenlos spolu v punku. Prosím aby ste pri tom všetkom brali ohľad na to, že my sme museli každú hudbu, každú skupinu a každú udalosť v záležitostiach okolo punku sami osvojiť a objaviť. U nás tieto veci nejdú cez médiá, odtiaľ nemáme žiadne informácie. Či je to výhodou alebo nevýhodou, to neviem teraz presne povedať, ale predovšetkým čo sa hudby týka máme strašné nedostatky. Tu jednu skladbu, tam kúsok, inde pochytiť slovíčko je dosť málo. Okrem toho je u nás trestné šíriť a vyrábať letáky alebo fanziny, čiže touto cestou sa tiež nemôžeme informovať. To je len na doplnenie, pretože vám niektoré postoje musia určite pripadať trocha naivné.
(Lipsko/1985)