On the Terraces

Pamätám sa, že som prvýkrát videl skinheadov v roku 1969. Pracovali v herniach. Mal som trinásť rokov a ich štýl ma fascinoval. Čoskoro som si kúpil svoje prvé ťažké boty, lesklé vojenské topánky s okovanou špicou. Zo začiatku bol náš štýl obmedzený našimi skromnými finančnými možnosťami a nosili sme tričká s anglickou vlajkou, džíny Wrangler a vojenskú obuv (tí čo mali prachy nosili DM´s). Stretávali sme sa približne okolo ôsmej v jednom starom železničnom areáli, kde sme hrávali futbal. Cez víkendy sme potom hľadávali "Wessies", na západ cestujúcich dovolenkárov, ktorí dostali vždy poriadnu nakladačku. V r. 1971 to malo po prvýkrát čo do činenia s kultom skinheads. Dole na juhu boli skinheads na ústupe a starší skinheadi si nechávali dorásť vlasy, ale pre nás to práve začínalo.
Ben Sherman´s stáli 2,95, Levi´s Sta Prest 4,50, Docs 5,25 a Paul Anthony Harringtons stáli 4,95 libier. V lete 1971 prichádzalo čím ďalej, tým viac gangov do nášho mesta, takže sme sa museli s ostatnou lúzou spájať, aby sme sa navzájom neskántrili. Nezabudnem na to, ako sme lovili jeden asi tridsaťčlenný gang, ktorý sa volal Glaswegians cez celé mesto. Tí si priali, aby sa do našeho mesta nikdy neboli nasťahovali. Tiež sme radi čakávali na autobusových zastávkach, skade sa týpci z konkurenčných gangov chceli dostať domov. Nechal som si narásť vlasy a stal som sa bootboy. Cestovali sme často do Hull City, kde nás skinheadov a bootboys bolo veľmi veľa. V r. 1973 hral v lige Hull so Sunderlandom a my sme vošli do pubu s názvom "The Three Tuns", nakoľko naproti bolo parkovisko, kde parkovali aj autobusy zo Sunderlandu. Keď sme prišli do zuadnej časti baru začali do nás fanúšikovia Sunderlandu hádzať fľaše a poháre, prevrhli sme zopár stolov a používali ich ako kryty a opätovali paľbu. Niektorí z mojich priateľov prišli k nepekným zraneniam a všetko skončilo obrovským policajným zásahom. Museli sme si ľahnúť na zem a niektorí z nás boli zatknutí. V tej dobe sa ešte dalo prejsť dookola po štadióne, čo sme aj často využívali, aby sme si pozreli silu svojich súperov. Keď sa nám súperi nepostavili, poničili sme im autobusy, aby sa nemali ako dostať domov. Móda sa často menila. Do módy prišli tašky Oxford a kárované vzory Rupert Bear (rozprávková postavička, -pozn. prekl.). Nosil som biely Gaberdeen Mac. Ale ešte stále veľa ľudí nosilo Brogues a Tonic Suits s kravatou. Moju nastávajúcu manželku som stretol v r. 1974. Ten istý rok som si kúpil svoj prvý skúter - Li 150 ser 3, s ktorým sme veľa jazdili do Scarborough. Tam sa dialo tiež veľa výtržností, po jednej bitke v diskotéke boli zavolané aj policajné antony. Z revivalu 80-tych rokov je mi na zvracanie. Čo majú punk, drogy a podobné spoločné s našim kultom? Hoci mám dve deti, začal som chodiť znova na futbal. Hull City Supporters boli ale tak na hovno, že som sa pripojil ku Leeds United. Jeden z najlepších zápasov aký som videl, bol keď sme hrali proti Blackburn. Tam sme totálne explodovali. Najväčšie výkopy sú už za nami, ale na niektorých zápasoch sú ešte malé gangy, ktoré to dokážu roztočiť. Sám za seba - mám teraz tridsať, som vieru nikdy nestratil.

(zdroj: Skinheads don´t fear)