Oi! v zemích koruny české...

Pokiaľ ide o české dejiny, tak môžeme prvé náznaky zbadať už v polovici osemdesiatych rokov, keď vyšiel prvý článok o skinheads vo verejnom periodiku, v časopise 100+1 ZZ. V rovnakej dobe sa objavila aj prvá hudobná skupina Oi Oi Hubert Macháně, ktorá so štýlom Oi! začínala koketovať. Ona samotná však nemala na verejnosť taký dopad ako o niečo neskôr založený Orlík, ktorý ako prvý verejne šíril plešatú "osvetu". Do Čiech však všetko čo sa týkalo skinheads prišlo z Nemecka a tak sa nikto nemôže diviť, že sa k nám dostávalo všetko trochu prilepšené o "fašos". Áno nehajluje sa iba dnes, hajlovalo sa aj vtedy, aj keď v menšej miere a skôr šlo o nevedomosť a vyjadrenie odporu k prisťahovalcom, než o úmyselnú propagáciu nacizmu. Mne osobne síce pojmy Čech a hajlovanie nejdú vôbec k sebe, ale na to máme asi každý svoj názor. Rasizmus vtedy nebol úplne to isté, čo znamená dnes (aj keď je vo svojej podstate rovnaký) a je nutné dodať, že vtedy to celé bolo trochu inak. Punk u nás fungoval skôr ako skinheadská hudba a základom všetkých týchto skupín bol spoločný odpor k socialistickému zriadeniu a systému vôbec a tak bolo vlastne tak trochu všetko "punk". Na začiatku sa na koncertoch stretávali pankáči s prvými skínmi, ale netrvalo dlho a svet týchto dvoch subkultúr sa jasne rozdelil. Tak na prvých koncertoch skupín ako bol Orlík a Macháně "vyrástli" prví českí skinheadi. Chlapci sa vracali z vojny a u krátkeho zostrihu už zostali, iní sa zas vzhliadli v ideáloch, o ktorých sa dočítali alebo dopočuli vďaka informáciám presakujúcim z Nemecka. Prvé plešky vtedy ani nemali toľko problémov ako dnes a už vôbec nie ako čirokézy. Keď už k niečomu došlo, a človek mohol porovnať vtedajšiu mladú generáciu, tak nakrátko ostrihaného, čisto oblečeného "mladíka" nemohol nikto s otrhaným špinavým prapodivne učesaným indivíduom zrovnávať ani omylom :)

Pominul sa rok 1989 a v tom celom ponovembrovom chaose začali zrazu vynikať všetky národnostné problémy, ktoré, akoby do tej doby ani neboli. Česi si začali uvedomovať, že národná hrdosť, má aj iné merítka, ktoré im za socializmu neboli známe a veľa ľudí si tak začalo uvedomovať, aký je rozdiel, medzi Čechom a cigánom, vietnamcom alebo africkým študentom, ktorý sa nie vždy po vyštudovaní vráti pomáhať v rozvoji svojej vlasti. Ono toho v tej dobe začalo vynikať oveľa viacej a zrazu akoby skoro nič nebolo "tabu" a tak sa začalo v celkom veľkej miere písať aj o skinheadstve. V rovnakej dobe začal spievať Lou Fanánek Hagen s punk-rockovou skupinou Tři sestry, ktorá, čo sa skinheadstva týka nebola zas tak nedôležitá. V tejto dobe už mali Orlíci jasno v tom, kam smerujú, a kto v tej dobe nepoznal Orlík, akoby ani nebol. O všetkom "plešatom" po novembri hojne informoval týždenník Reflex, a nielen vďaka Fanánkovi, ktorý preň v tej dobe písal. A aj keď "hájil" skinheads ako to len šlo, aj tak nakoniec márne. Vďaka Hágenovmu zapáleniu pre plešky začali Tri sestry vystupovať aj na čisto "plešistických" akciách spolu s Orlíkom a Mácháněmi. Táto trojformácia mala vo svojom zdelení jasno. Hubert aj Sestry hrali viacmenej "pre srandu" a jediná echt skinheadská skupina Orlík, sa okrem "cudzincov" venovala hlavne vlastenectvu a podpore národných hodnôt okrem iného aj vyzdvihovaním husitstva. A tak sa koncertovalo, pilo, dobre žilo, na prelome roku '90 / '91 vydali všetky tri skupiny svoje prvé úspešné albumy a kult mal zrazu toľko členov, že sa nedali spočítať.

Bol to zlatý vek skinheads. Píšem iba o skinheads, pretože v tej dobe boli viacmenej všetci "vlastenci". Československo v tej dobe zažívalo obrovský "boom" zrovnateľný snáď len s pôvodným vývojom v Anglicku. Zapálenosť Čechov pre kult skinheads je celkom pochopiteľná, veď je pre nás pivo národným nápojom, "tvrdá" hudba sa začínala páčiť čím ďalej tým viacej ľuďom, a čo potom vyjadrenie nesúhlasu s chovaním národnostných menšín o ktorých sa do tej doby mlčalo? Orlík, ako hudobná skupina s najširším vplyvom, prinútila o týchto veciach premýšľať mnoho ľudí, ktorým nebolo proti srsti sa pripojiť ... tak vznikli vlastenci. Áno, v tej dobe sa už začínal riešiť rozdiel medzi "kališníkom" a "nazi-skinheadom", ale stále neexistovali žiadne organizácie a spolky, zjednocujúce radikalistov, ktorých to k nacizmu tiahlo viac, než k ich vlastnému národu. Všetci boli Česi a všetci nemali radi nepozvaných hostí. Bohužiaľ, situácia bola každým dňom horšia a veľa plešiek si začínalo uvedomovať, že Orlíci sú vlastne mäkkí a že im samotným ide viac o rasovú neznášanlivosť, ako o poriadny Oi!. Na uliciach boli zrazu vidieť potýčky väčších rozmerov, demonštrácie a skinheadom bola venovaná nejedna reportáž. Už v dobe prvých spoločných skinheadských koncertov vystupovala formácia s názvom Braník, ktorá prinášala niečo nového. Hudobníci neboli skinheadi, ale úplne otvorene pre nich hrali. Texty piesní, ktoré na koncertoch doprevádzali aj komentármi, boli takého rázu, že aj Bílá Liga bledla závisťou. Skupina sa vo svojich textoch vyjadrovala aj k rozpadajúcej sa federácii a ako prvá česká skupina sa jasne dištancovala od novovznikajúcej vetvy skinheads - S.H.A.R.P.ov (skinheads proti rasovým predsudkom). Že to Bráníci so svojimi textami naozaj prehnali sa ukázalo aj na fakte, že ako prvá skupina boli stíhaní kvôli "závadnosti" textov a hudobníci si vďaka tomu od súdu odniesli podmienečné tresty.

Prirodzená xenofóbia nacionalistických plešiek sa začala pomaly ale isto vyvíjať v nezvládateľný rasizmus a "scéna" sa tak začala rozdeľovať. Na chovaní účastníkov orlíkovských koncertov sa jasne dalo vypozorovať, kto je tam kvôli vlastenectvu a kto kvôli rasovému boju. Hromada ľudí si začala uvedomovať, že Orlík pre nich nieje to pravé orechové a tak začali vznikať prvé nazi-skinheadské kapely. Hnutie sa kvôli stále "inak neriešiteľným" problémom s národnostnými menšinami silne radikalizovalo. Zrazu sa o všetkých skinheadoch začalo hovoriť ako o rasistoch a teda ako o nazi-skinheadoch (o tom, kto robí väčší bordel, sa robia reportáže oveľa ľahšie). Reakcia Orlíku na fašizáciu hnutia a silnejúci tlak zo strany médií bola jediná možná - ukončenie činnosti. Hubert Macháně sa tiež odmlčal a Tři sestry išli svojou vlastnou cestou.

Zlatý vek vlastencov nadobro skončil. Skinheadi hľadajúci niečo viac, sa ihneď začali angažovať v nazi-skinheadských skupinách a rôznych politických združeniach. Na druhej strane ale zostali bezprizorní kališníci. Čo ďalej? Mnoho vlastencov svoj nesúhlas s fašizáciou vyjadrovalo zakladaním rôznych vlasteneckých organizácií s jasne vytýčenými cieľmi, iní bohužiaľ tým, že úplne potlačili akékoľvek prejavy "xenofóbie" a začali sa stotožňovať s hnutím SHARP. Pojem vlastenectvo sa tak z hnutia skinheads skoro úplne vytratil. Daniel Landa síce začal spievať na sólovej dráhe a jeho texty mali stále vlastenecký nádych, avšak nepomohlo to. Kališníci sa tak stali neznámym myšlienkovým prúdom skinheads. Pre média sa stal vďačnou témou neonacista a neonacista je predsa skinhead, nie? Pár "kališníkov" ale stále zostalo verných prvotným myšlienkam, a odkazu Orlíku, bohužiaľ už nevyvíjajú žiadnu verejnú činnosť. Čas od času sa síce objaví skupina, ako napríklad veľmi výrazné dielo "Národe povstaň" hudobníkov z Patrie, ale väčšina z nás sa skôr či neskôr pridá buď k neonacistickej scéne, alebo k anti-rasistom. Iba málo z nás to stále "dusí" v sebe... a to je škoda. Ale nikto nemôže nikoho nútiť k tomu, aby myslel tak alebo inak. Vždy to bude len na nás samotných a na našom svedomí, ako sa rozhodneme a aké myšlienky budeme vyznávať.

Napriek tomu celému, sa aj dnes z času na čas stane, že stretnem niekoho v "bombru zeleným", ktorému sa na rukáve vyhrieva český lev, alebo česká vlajočka a v týchto chvíľach som rád, že som taký aký som a viem, že to, v čo verím má zmysel a určite v tom niesom sám.

(zdroj:http://ceskyplesky.kgb.cz/)