Malý úvod do histórie talianskej Oi! a skinheadskej scény

V Taliansku sa prví skinheadi vynorili takmer s pätnásťročným oneskorením. Ako skoro všade sa ich scéna regrutovala samozrejme predovšetkým zo sklamaných punks. Svoj vzhľad orientovali na obrázky z platní a tí čo nosili Perry alebo dokonca Doc Martens sa mohli cítiť naozaj šťastne (čo samozrejme neznamená, že skíni musia zákonite nosiť Perrys/Docs). Malé scény, ktoré sa skoro výlučne nachádzali v talianskych metropolách však nemali dlhú trvácnosť. V tomto období bolo Oi! v prvom rade vymedzenie z komercionalizujúceho sa punku. Bolo to niečo úplne nové, vzrušujúce a rebelantské. Keď sa vynorili prvé talianske Oi! skupiny, bola to poriadna rana s veľkou eufóriou v scéne. Napriek tomu bolo Oi! v tomto období iba malou frakciou punkovej scény. Prvé skupiny sa rozpadli paralelne s prvými gangmi. V r. 1981-82 boli mestá ako Savona, Bologna, Janov, Rím, Turín a Mailand konfrontované silným nárastom skinheadských gangov. Medzi prvými skupinami boli Nabat, ktorí niekomu dačo možno povedia, Rip Off, Rough a Dioxina. Napriek tomu bola návštevnosť koncertov týchto skupín skinheadmi vzácnosťou. Iba veľmi málo skins sa zaujímalo o reggae, ska, rocksteady alebo soul. Hoci si bola scéna vedomá svojich koreňov, väčšina skins, ako sme spomínali boli regrutovaní z punkovej scény a boli teda skôr poslucháčmi tohto štýlu a voči mods mali skôr zamietavé postoje. Talianske Oi! hnutie môže za veľa vďačiť skupinám ako Nabat a Rough, ktoré neskôr začali hrať reggae ako aj fanzinu "Working Class Kids" zo Savony. Working Class Kids bol prvý zine, ktorý chápal spájanie reggae s Oi! a tradície a reality. Vydavateľom tohto zinu bol Tiziano Ansaldi fanatický zberateľ reggae a ska platní. Mimo to bol tiež hudobným kritikom v hudobnom časopise "Rockerilla". Tiziano bol niečo ako hovorca talianskeho Oi!. Neskôr sa stal tiež managerom skupiny Nabat. Jeho prínos pre taliansku scénu je neopomenuteľný. Žiaľ medzičasom umrel.
Po dvoch národných "Oi! Rallies", ktoré prebehli pokojne a ktoré sa tešili v hudobnej tlači a fanzinoch
mimoriadnej obľube, kontinuálne narastal aj počet skins. Vzťah ku punkovej scéne sa stal ťažším. Ako všade inde sa vzhliadali v konfrontovaní výčitiek, hlúpostí a násilností. Nielenže sa odcudzili punkovým myšlienkam a nechápali Oi! Spirit ako súčasť punku, ale mu dokonca prilepili aj fašistický svetonázor.
Prvé samostatne vydané nahrávky boli "Torino e la mia citta" od Rough a "Scenderemo nelle strade" od Nabat. Obe sa dobre predávali a dostali sa tiež do mainstreamových hudobných časopisov ako Rockerilla, kde vďaka kritikám zožali pomerne veľkú slávu...
Nasledovalo tretie a posledné Oi! Rallie. Bola to katastrofa. Bola plná násilia, pravicových radikálov a medzimestskou rivalitou. Počas koncertov sa provokovalo, bilo a tak ďalej. Tretie Oi! Rallie bolo tiež prelomom medzi punkovou a skinheadskou scénou. Rip off začali s hajlovaním (v Taliansku "Rímskym pozdravom") na pódiu. Táto povestná noc v Certaldo skončila krvavými zrážkami, počas ktorých a aj na pódium hádzali, konzervy, žiletky a kamene. Nacistickí skíni tvorili v tej dobe podstatnú menšinu v Taliansku. Ako reakcia na vystupovania pravicových skinheadských štruktúr prešli viaceré Oi! skupiny doľava. Nabat napríklad odvtedy hrávali po squatoch, tak ako tomu je v talianskej scéne zvykom až podnes. Neznamenalo to ale, žeby tieto skupiny začali propagovať nejaké ideológie. Texty sa točili stále okolo všedných dní, chlastania, dievčatách, sociálnych problémoch atď. Čo bolo nové bolo jasné dištancovanie sa od boneheadov. Texty boli skrz-naskrz politické, ale nikdy neprepadli do omieľania hesiel.
V mestách ako Janov, Bologna a Pisa ostala scéna verná svojim tradíciám, v mestách ako Mailand a Benátky však vznikli prvé White Power skinheadské scény. Ďalším dôvodom pre postupújuce násilie bola futbalová rivalita. Nerozpoznajúc, že nie všetko je dobré čo prichádza z Anglicka sa niektorí domnievali (ako aj v Nemecku v tom čase), že chuligánstvo patrí ku skinheadskej kultúre. Výsledkom bolo celoplošné roztrieštenie scény. Koncom osemdesiatych rokov pokračoval úpadok. Kým sa pravičiari stále organizovali a boli čoraz násilnejší, apolitické/ľavicové Oi! štruktúry sa rozpadli. Nabat zanikli. Dokonca aj rady niekedy násilníckej chátry z Bologne sa podstatne preriedili. Začiatkom 90-tych rokov dosiahlo hnutie SHARP vďaka celosvetovej obrode veľký úspech aj v Taliansku. Veľký počet skins sa nadchlo pre soul, reggae, ska a rocksteady. Vďaka tomuto vývoju zaznamenal aj Oi! výrazný comeback. Sieť sociálnych centier (squaty, ktoré boli používané ako kultúrne centrá) poskytli fantastickú záštitu koncertom. Skupiny ako Cock Sparrer alebo The Business hrali v Taliansku. Dokonca v r. 1995 hrali Nabat spolu so súčasníkmi Klasse Kriminale.

Dôležité talianske skupiny:
Aut Aut (Oi! s trúbkami ala Stage Bottles alebo Stomper 98)
Banda Bassotti (redskins, Skapunk-Combat Rock)
Brigate rozze (tvrdý, melodický Oi!, redskins)
Cervelli stanki (streetpunk)
Colonna infame Skinhead (Oi!, Rím)
Derozer (77/ melodický Oi!)
Erode (výborný Oi!, ale dogmatickí redskins)
FFD (Oi! Band, kickin ass for the working class)
Fuori controllo (apolitická streetpunk skupina)
Ghetto 84 (redskins)
Klasse Kriminale (predtým Oi!, teraz punkovejší)
Klaxon
Los Fastidios (streetpunk/Oi!/ska )
Merdonalds (punk)
Nabat (Bologna´s finest - kult!)
Negazione (HC)
Punkreas (trendy punk)
Rappresaglia
Reazione (Oi! z Rimini)
Rough
The Stab (kult)
Wretched
a veľa iných...

Labely:
Dirty Punk Records
Gridalo Forte
Kontro ogni barriera
Passatore Records

mali by ste mať/poznať:
Banda Bassotti - L`altra faccia dell´ impero
Derozer - alla nostra eta
Klasse Kriminale - ci incontreremo ancora un giorno
Klasse Kriminale - stai vivendo o stai soppravvivendo?
Los Fastidios - guardo avanti
Nabat - scenderemo nelles strade
Reazione - L´altra faccia della riviera