Od Teds ku Mods


V Nemecku šokujú "chuligáni" svojich rodičov: Nosia kožené bundy, nitmi zdobené americké nohavice telovej farby a počúvajú "negerskú hudbu". V Západnom Nemecku rozmiestnení americkí vojaci so sebou priniesli svoj životný štýl a taktiež svoju hudbu. Vojenský rozhlas AFN šíril vojakom, a nielen im, pomocou rock´n´rollu nedôstojné rytmy, sexuálne ladené texty, jednoducho dekadenciu zo Západu.
Mládežníckym idolom bol Elvis Presley, ktorý bol zbožňovaný dievčatami (a mladými mamičkami). Chlapci zase obdivovali rebela Jamesa Deana, ktorý svojou smrťou v mladom veku dosiahol postavenie martýra a priniesol mládeži odmietavý postoj ku životu ich rodičov. Rock´n´rollu môžeme kľudne pripísať prívlastok, že je matkou všetkých mládežníckych kultúr. Nemenej podozriví boli nemeckým rodičom aj Peter Kraus, Cornelia Froböss alebo Ted Herold. Ted Herold, bol nemeckou odpoveďou na "Elvisa The Pelvisa" (pelvis = panva z angl.,-pozn. prekl.) a nechával sa samozrejme označovať svojim (umeleckým) menom, ktorým ho volali jeho fanúšikovia: Ted alebo Teddy Boy. Takto ho volali "chuligáni", ktorí svojim správaním protestovali proti strednej a vyššej triede a ktorí boli karikatúrou predpísaného oblečenia. Kabáty so semišovým límcom, topánky z kože divých zvierat s tučnými krepovými podrážkami a účes, na ktorého úpravu potrebovali pomádu a už vtedy bol považovaný za neprimerane dlhý. Cítili sa byť vyvrheľmi, rebelovali proti nude a chceli sa svojsky spolupodieľať na novom blahobyte: zábave - nezaťaženej bremenom vojny a vychutnávajúc si novú slobodu.
V Západnom Nemecku sa sformovala táto rebélia proti starším na širšom fronte, ako vo Veľkej Británii, zato bola menej prízvučná. Rodičia sa cítili byť zodpovední za prehratú vojnu a stáli - ešte od čias tisícročnej ríše a jej árijskej kultúrnej politiky - rovnako nepochopení a bezmocní pred svojimi deťmi.
Víťazné mocnosti, predovšetkým Američania, boli pre mládež vzorom. Adenauerova reštauračná politika "Žiadnych experimentov!", nesľubovala veľkú zmenu v zábave. Inak tomu bolo vo Veľkej Británii, kde veľké sociálne rozdiely a tým aj triedne uvedomenie boli výraznejšie vyhranené, ako v mladom nemeckom sociálne trhovom hospodárstve. Na nemeckých Teddys, ktorí sa nestretávali večer po vyčerpávajúcom dni v továrni, kde pracovali, ale cez deň v škole na hodinách latinčiny sa nedá pozerať ako na rebelujúcu mládež trochu nepredpojate. Pracujúca mládež na ostrovoch sa javila oveľa výraznejšie porazenou - a tou aj bola. Teds vo Veľkej Británii neboli žiadni dobrí študenti. Narodení do najnižšej vrstvy si ako nevyučení robotníci zarábali na živobytie, na ktoré bola odkázaná ich rodina, s ktorou žili spolu v schátralom byte. Šanca navštevovať ďalšiu školu bola mizivá. Alebo mali slabé študijné výsledky, alebo rodina nechcela, či si to nemohla dovoliť kvôli zlej finančnej situácii. K lepšie plateným miestam so zaškolením sa nikto nedostal - tie si poistili tí chytrejší.
Rock´n´roll stratil koncom 50-tych rokov svoju fascináciu. Elvis si mohol svoje hity počúvať v AFN ako vojak v Hesensku a pri tragickej nehode lietadla vo februári 1959 stratili Buddy Holly, Ritchie Valens a člen skupiny The Big Bopper svoje životy. Hudba sa čoraz viac industrializovala a Cliff Richard šokoval rodičov oveľa menej ako bokmi kmitajúce hviezdy rock´n´rollu. O to viac šokovali fanúšikovia "bieleho" rocku, Ted sa zmutoval na Rockera. Vymenil kabáty so semišovým límcom a kožené topánky za čiernu koženú bundu a vysoké boty a burácal na svojej motorke, za sebou vlečúc rebelantstvo a proletársky obraz muža. Alebo aj nie, nakoľko bola aj iná skupina dedičov teds: boli to mods. Mods mali slušné renomé. Žiadna motorka, ale skúter, predovšetkým originál Vespa, ktorá bola symbolom ich postavenia. S väčšími výhodami v zaobstarávaní a zábave si mods užívali svoju mobilitu a trávili voľné dni v prímorských mestečkách. Ich oblečenie bralo primerane na zreteľ spoločenské konvencie - a predsa doviedli dobré mravy ad absurdum. Prečo mal mod za sparného slnečného počasia stále so sebou dáždnik, prečo bol stále vo svojom čiernom obleku? Tisícky elegantných tínedžerov sa prechádzali medzi seniormi na zdravotnej prechádzke, ale bystrý pozorovateľ mohol vytušiť, že "nejakým spôsobom nevyjadrujú obvyklé vystupovanie, ktoré sa za normálnych okolností spájalo s ľuďmi elegantného zovňajšku."
Alebo mládež nebola ani jednou z týchto skupín, išla ďalej študovať a vyučila sa v nastávajúcom odbore. Tak sa mohla prinajmenšom vyhnúť obom frontom. Rockeri a mods sa totiž nemohli ani cítiť. V lete 1963 došlo na juhoanglických plážach k nepokojom medzi týmito skupinami a výtržnosti počas Bank Holiday, ktoré sa v nasledujúcom roku zopakovali, mali podľa anglickej bulvárnej tlače blízko k občianskej vojne. Zábava - k tomu patrili v mužskom osadenstve mládeže obzvlášť aj fyzické strety - jedenásť na jedenásť vo futbale na trávniku alebo zoči voči pri meraní síl. Toto sa odlišovalo v závislosti od charakteru sociálneho postavenia a pripravenosť na násilie v dave sa zväčšovala priamo úmerne so sociálnym postavením a následnou stratou rešpektu. Konflikty sa čoraz častejšie riešili päsťami. Po týchto výtržnostiach došlo v mod scéne k ďalšiemu prerozdeleniu a komercionalizácia scény urobila viac než mohla. Mods radi konzumovali a ako príslušníci najnižšej vrstvy po druhom hospodárskom rozmachu v povojnových rokoch mohli participovať na širokej vrstve strednej triedy Veľkej Británie. Nočný život v kluboch bol drahý a poriadne oblečenie tiež. A drogy tiež urobili svoje. Nedostatok kokaínu, ktorý si z finančných dôvodov mohla dovoliť len najvyššia vrstva sa nahrádzal speedom alebo inými amfetamínmi, kvôli potrebnej energii na prekonanie klubového stresu. Byť modom bolo in, ale výdaje si nemohli všetci mladí dovoliť. Väčšinou o tom rozhodoval pôvod zo sociálneho rebríčka, časť scény sa opäť nachádzala pred začiatkom semestra na ešte pokojných univerzitách v krajine a tá druhá časť si spomenula na svoje korene vo working class. Mnohí jednoducho zo scény vyrástli a pravidelné výtržnosti s rockermi ľutovali...
Pracujúce deti si upravili "svoj" mod štýl. Nikdy nemali dosť peňazí a svoju závislosť na frajerine vkladali do spolupatričnosti s druhými a do bitiek po nociach cez víkendy. Lacné pivo tiež nenahrádzalo povzbudzujúce účinky speedu. Takže sa zriekli drahého oblečenia, ktoré vymenili za džíny, košele a robotnícke topánky, ktoré nosili aj vo všedných dňoch a ktoré sa výborne hodili na roztržky s rockermi. A v úplnom protiklade s ostatnými vrstovníkmi začali nosiť vlasy stále kratšie.

(Zdroj: Oi! The History)