Modhities; Madness a Mo-dettes
Oliver Huzly

Aby ste si upravili svoj názor o mod, uvedieme zopár subjektívnych poznámok a zanietených vysvetlení jedného Nemca, cestujúceho po Londýne.

Obhliadnutie sa...

... Mods tu boli ešte pred potopou (Beatles), čiže od r. 1962. Boli to tí hypermoderní, aspoň sa za to teda považovali, na rohoch stojaci, dobre oblečení mladíci počúvajúci ten najlepší R&B, Sol Burka, Ben E. Kinga a podobné veci, ktoré sa nazývali ska a taktiež veci, ktoré vychádzali na Island Records: navštív Prince Bustera, buď Al Capone, ser na svoju robotu a rodičov...atď. Ska, to už bolo niečo iné, predchodca reggae, tvrdšie, rýchlejšie, radostnejšie: štýlovo rebelantské. Pre čiernych Jamajčanov na všetkých ostrovoch to dačo znamenalo a bolo to niečím dôležitým: Pride in the jungle. "Tu som, som hrdý ako tiger a ty sa ma nezbavíš ako nejakého prašivého psa!" (odhliadnuc od toho, položilo ska tiež základy všetkým machomanom). Títo pochmúrni černosi boli naozaj ostrí, nezaoberali sa antipatiami voči nim zaujímalo ich len vlastné sebapresadzovanie sa a prežitie. To sa zapáčilo podvýživeným, frustrovaným britboys a vôbec nehralo úlohu, že to pre nich bola výlučne záležitosť módy a žiadnej revolty. Hádzali do seba rôzne tabletky ako blázni, flákali sa v skupinách, nenávideli rockerov a Stones (pretože Stones boli vo svojej dekadentnosti nedostihnuteľní) a potom sa niekoľkokrát pobili na verejnosti aj s rockermi, čo mods tiež nemali všeobecne v obľube, atď. Väčšina z mods sa stala dosť rýchlo hippies a tí, ktorí svoju svoje poslanie chápali ako real mean tough guys, skončili vo väzniciach pre rôzne kriminálne delikty pri ktorých boli často používané nože alebo búchačky...
The Who už boli Post-Mods.

2. Jeden spiatočný do rokov šesťdesiatych, prosím...

O tom niet pochýb, že punk niečo znamenal, kládol otázky a od každého niečo očakával.
Dynamika idúca do kolien a s blahodárnymi účinkami. Najprv ale prišli kiahne: Powerpop! Tie pominuli bez vedľajších účinkov, boli jednoducho bezvýznamné, chýbala im dokonca akákoľvek ilúzia podstatnosti a žiadna zo skupín sa nedokázala udržať. Tonightom počnúc a Boyfriends končiac, všetky bez rozdielu zapadli do šrotu. Dokonca aj v tomto množstve tralala-odpadu sa podarilo jednej skupine negatívne zažiariť. Volali sa Neon Hearts a jej dvaja členovia tvorili základ skupiny Secret Affair, jednej z novších významných mod počinov.
Mod je mor. Nenávidím ho. Mod zjednotil všetko to, čo som mylne považoval za zlikvidované. Nosenie britských vlajok, utápanie sa v lacných hurá-zážitkoch a hlavným tromfom krédo boys will be boys a že dievčatá sú tie, ktoré majú nanajvýš za úlohu dobre vyzerať a obdivovať svoje mužské proťajšky. Mod je úplná strata identity, aplaudovanie vodcovi a zostanie v anonymite. Jam sa obliekali ako mods, idolizovali The Who a R&B a boli jednoducho úžasní. Neo-mods mali radi Jam. Videli v nich priekopníkov tejto novej veci, ale bola to len jednostranná láska...
Paul Weller: "Prišli sme s punkom a zostaneme pri ňom." Mimochodom - mal pravdu.

3. Mimoriadna ponuka! Jedinečná príležitosť odovzdať trón.

Secret Affair boli na všetko pripravení. "Take me to your leader!" atď. volal ich spevák
na hudobne naozaj nevýrazný incest medzi Bobbym Veem a infantilne nadšenými Smallest Faces, vzrušujúcimi asi rovnako ako teplá cola. Ja osobne som toho názoru, žeby mali dostať poriadnu nakladačku, hlavne spevák. Najhoršie na tom je, že mod sú absolútne malomeštiacki, obhajovať tradície z hudobného a sociálneho aspektu a nahrádzať aktívne pozitíva punku symbolmi konzumu ako Vespa, Fred Perry košelami, či horúcimi novinkami. Čiže je dôležité mať veľa prachov na oblečenie, platne a na utrácanie, z čoho samozrejme nepriamo vyplýva, že je dôležité mať veľa peňazí. Keď bolo/je punkové klišé podpora v nezamestnanosti, potom klišé mod je o tom byť bankovým úradníkom. Čo ostáva, sú čisté výhovorky vo forme proletariátu so stojacimi límcami: človek má pripravené miesto v spoločnosti (síce nejasné ale predsa), na ktoré sa síce nedá vsadiť, ale cez víkend večer sa dá na neho odvolávať, tj. hrať sa na rebelov. Mod je statický: "pretože nevedia, čo činia." Preto je to príliš jednoduché, ak takéto skupiny zanietene spievajú napr. "Time for action" od Secret Affair alebo "You need wheels" od Merton Parkas. Je to ohlupovanie, ale väčšinou sa obmedzuje na oslavovanie symbolov spoločenského postavenia ako "Kings Road" od Siquire atď. Kto chce prežiť roky osemdesiate, musí presne vedieť, kým je, čo chce a kde sa nachádza. Musí myslieť samostatne a musí sa vedieť premeniť. Mods neprežijú. Chvalabohu.

4. Madness versus the Selecter

Spomínal som ska. Kto chce spraviť dojem, mal by si zaobstarať kompilačku od Island Records - Intensified. Oplatí sa, aj ak by chcel niekto pátrať po koreňoch reggae. Sú tu vplyvy jazzu a predovšetkým veci z čierneho R&B z New Orleansu, s ostrým dôrazom a oduševnením. V podstate jediným pozitívom na celej tejto mod-omáčky je, že sa opäť začalo prihliadať na korene. Skupiny, ktoré spájali ska s punkom, nepatria k modom, ale stali sa vďaka nim populárne.

a) Madness

..."Skinhead, Skinhead", nesie sa fanatické pokrikovanie preplneným Electric Ballroom-om. Echo & the Bunnymen práve dohrali dve skladby. Boli fantastickí, agilní a jedineční, nakopili monotónne, hypnotické riffy na melódie, ktoré pripomínali Arthura Lee´s Lovea. Pochádzajú z Liverpoolu, sú moderní a nenosia žiadne Madness odznaky. No áno, asi polovica všetkých skinheadov sú slaboduché, tlsté príšery s hákovými krížmi a sú tu dnes večer v plnom zastúpení. Madness je ich kapela a nikto iný. Útočia na pódium a Echo & the Bunnymen rezignujú. Publikum je pokojné, aj keď sú skins v menšine: "Hej, my sme mods, chceme byť vkusní, chceme sa dobre baviť a tancovať, skins sú okay a je nám to jedno." Potom hrajú Madness a prerábajú všetky stare fláky a Booker-T riffy do rýchlych ska rytmov. Pripadá mi to nudné, ale skins a mods to majú radi. "Fuck art, let's dance!" hlása plagát Madness. Nech žije voľný výber!

b) Selecter and Specials

Stay tuned. Obidve skupiny sú extra produkty, obidve sú dobré na platniach a ohromné na koncertoch, obidve skupiny majú bielych gitaristov, ktorí poháňajú skankingový stroj svojim punkom ovplyvneným štýlom s medzihviezdnou energiou. Nie sú mod, vôbec nie, len úplné nadopovanie adrenalínom a celkom isto žiadny revival. Je to potrebná fúzia, ktorá nemá nič do činenia s nostalgiou. Rock´n´roll: Čierni a bieli, nekompromisní, bez diskusie.

5. Mo-dettes

Mh...Mo-dettes, nemajú nič spoločné s mod a vonkoncom nič so štýlom: moderný a in. Ide o jedno dievčenské kvarteto. "Rýchle, hlasité a pekné" (NME). Jane na base, Kate na gitaru, June na bicích (Big Beat) a Ramona, tá spieva. Však už bolo aj načase! "Sme spolu asi šesť mesiacov a vystupujeme celkom často." Kate je jediná, ktorá hrá na svoj hudobný nástroj dlhšie ako rok a po dlhších peripetiách sú už dnes hudobníčkami na plný úväzok a chcú do skupiny vraziť celú energiu! Nevlastnia žiadnu aparatúru, ale to sa má čochvíľa zmeniť: "Robíme teraz jeden singel s Rough Trade a peniaze chceme vraziť do techniky." Keď nemáte žiadne nástroje, aparatúru si môžete večne požičiavať. Mo-dettes: štyri osoby, osobnosti, atď. "Nemáme žiadne posolstvo pre mužov alebo projekt na predaj, niesme neutrálne a nazaujaté tým, čo sa okolo nás deje." Myslím, že popové skupiny si to zjednodušujú. Nárokujú si absolútnu pravdu, a všetko sa im stráca v obrovskom náročnom pokuse predať aj "vesmír" (aj keď je ich hudba fenomenálna). Mo-dettes nie sú žiadne liečiteľky, áno nie sú za každú cenu jedinečné, ale sú pozitívnym prínosom pre vývoj súčasného R&R. Sú prežitiaschopné a nepodporujú kŕčovite nejaký svoj schematický vývoj, ale pri plnom vedomí a prirodzene. Mo-dettes: hrdé, útočiace, čulé, nesúrodé a rozhľadené a je v tom adrenalín, pozitívne energia a sú tiež narodeninovým prekvapením. Pri každom vystúpení sú inak oblečené a prináša im to neuveriteľnú radosť! "Pozri!",- hovorí Jane a vyťahuje z igelitovej tašky pozoruhodný zlatý nablýskaný pulóver (arrgh), "Dnešný večer bude vzdaný hold Garymu Glitterovi. Nie viac ako týždeň, aby som sa do neho nezaľúbila!"

6. Skúška

...stojím v miestnosti, kým June sa beznádejne pokúša dať si rady s neposlušnými bicími. Nič nepomáha, bubny sú príliš vysoko, Jane sa nedarí tváriť profesionálne a Ramona je pokojná. Jeden z bedňákov ich vyhadzuje.

7. Sex&drugs&rock&roll

"... je kravina, myslím to, že neberiem žiadne drogy, jednoducho nemám žiadnu chuť byť odpálená, aby som si oddýchla "od krutého sveta". "Keď budem slávna, budem kokaín šňupať po centoch." Ramona (1,55 m). Museli sme sa príliš dlho ako idioti oddávať od pasívneho po konzumný R&B: get stoned, have a good time a zavri dvere, aby zvonka nefúkalo! Úprimne, nieje veľký rozdiel medzi ľuďmi, čo sa v pivárni ožerú až pod stôl. Proste zábava!

8. Where's the music-dept.

Infarkt! Dráma! Krupobitie! Doteraz majú desať skladieb: stručne, sebavedomá pop nálepka, nič nové pod slnkom, ale uvedomelý, moderný pop, pozitívny, teplý a entuziastický. Nákazlivé.

(zdroj: Sounds magazine, Jan. 1/1980)