Móda na tribúnach

Aj keď sa móda na britských štadiónoch nedá porovnávať s mólami v Paríži, majú toho veľa spoločného a hrá dôležitú úlohu v živote fanúšikov. Všetko to začalo už dávno. Tribúny miestnych štadiónov počas veľkých zápasov priťahovali tisícky ľudí. Práve tu stretneš masu ľudí, známych aj neznámych, práve na futbal chodíš ako na slávnosť (a pre niekoho to aj jedinečná slávnosť v živote je) a chceš vyzerať čo najlepšie. Nie je tajomstvom, že ľudia chceli a chcú stále vyzerať vždy čo možno najlepšie a pokiaľ je to možné, tak vždy o krok dopredu než ich susedia. Ale vráťme sa späť k móde...

50-te roky
Len veľmi ťažko si mohla väčšina anglických fanúšikov v polovici minulého storočia dovoliť kupovať drahé oblečenie. Bola to skôr výsada aristokratov. A futbal, ako je známe, bol športom národným. V päťdesiatych rokoch sa všetci obliekali jednotvárne a čo je dôležité, báli sa odlíšiť od väčšiny. Zachovali sa archívne fotky z päťdesiatych rokov, kde sú tribúny Newcastlu zaplnené ľuďmi v skoro identických kabátoch a klobúkoch. Všetci oblečení rovnako, ako robotníci toho istého odvetvia na mítingu. Mimochodom od tých čias sa toho veľa nezmenilo a Geordies stále uprednostňujú "uniformy" čiernobielych farieb oblečenia a to natoľko, že často ich tribúny vyzerajú ako gigantický čiarový kód. Odlišnou črtou tohto obdobia boli praktické kabáty MacIntosh a typické klobúky (viď snímka). Dlhé plášte a šály boli tiež obľúbenou súčasťou garderóby džentlmenov. Dlhé kožené plášte dokonca ostali vizitkou modov až do 70 rokov. Populárnymi doplnkami v tej dobe boli rapkáče a konfety.

60-te roky
Šesťdesiate roky dokázali, že móda štadiónov nezmizla z povrchu zemského. Naopak, rozšírila sa a mala veľký vplyv na kultúru fanúšikov. Súviselo to predovšetkým s kolosálnym ekonomickým rozmachom a súčasne s nárastom búriacej sa mládežníckej kultúry v krajine. Mládež chcela vyzerať moderne. V móde boli jednofarebné pánske kabáty, kravaty, krátke kabáty. Príslušnosť ku klubu sa zvýrazňovala tradičnými odznakmi (okrúhlymi s emblémom klubu a stužkami klubových farieb) pripnutými na límci vrchnej časti odevu (viď snímok). Objavujú sa pruhované šály - bar scarfs. Tieto štrikovali tak ako u nás, mamy a babičky z rôznych materiálov a neboli štandardné. Topánky Brogues alebo Chelsea, nohavice Levi´s Sta Press a buttondown košele Bena Shermana - toto všetko bolo potrebné na to, aby si ukázal, že aj ty sleduješ módu.

70-te roky
Éra dlhovlasých mládencov. Otcovia sa smejú pri pohľade na výzor svojich synov. V móde boli roztrhané džínsy, kožené a riflové kabáty zdobené nášivkami. Objavujú sa aj nápisy na šáloch. Pomerne rýchlo vzniká potreba výjazdov do druhých miest. Organizujú sa špeciálne autobusové zájazdy (bus-tours). Tisíce ľudí sa zúčastňuje podobných výjazdov. Každý obyvateľ toho ktorého mesta si úzkostlivo chráni svoje teritórium pred návštevami cudzincov. Bitky a výtržnosti sa stávajú pravidelnou súčasťou zápasov. Briti vyrážajú taktiež do Európy, ale tá na to nie je pripravená. Padá mesto za mestom. Rozvešané vlajky union-jack s názvom svojho obľúbeného mužstva v strede červeného kríža, mohutné chorály, výtržnosti a bezočivosť britských fanúšikov sa stali príkladom pre ostatných fanúšikov. Vlády hovoria o národnej pohrome. Vandalizmus prekročil všetky hranice.

80-te roky
Množstvo fanúšikov, ktorí sa aktívne zúčastňovali výjazdov sa zgrupuje do bánd. Nosenie znakov príslušenstva ku klubu už nie je bezpečné. Začína sa druhá hra: tretí polčas. Nosenie akýchkoľvek klubových farieb je zavrhnuté. Súvisí to s maskovaním sa pri prebiehajúcich akciách (dostať sa do tyla nepriateľa bolo prvoradé) a nenápadnosťou v očiach OB (Old Bill - britskej polície). Začiatkom 80-tych rokov sú kluby Nottinghamu, Liverpoolu, Arsenalu a Villy častými hosťami v Európe. Ich fanúšikovia objavujú oblečenia renomovaných návrhárskych značiek. Táto móda sa dostáva do Anglicka. Robotnícka trieda si ale nie vždy mohla dovoliť zadovážiť podobné značky, ktoré boli určené vyšším spoločenským kruhom a tak sa veľmi v UK neujali. Oveľa väčšej priazni sa tešili značky zviazané s "miestom činu" a do popredia sa dostávajú známe športové značky. Nosí sa Fila, Sergio Tacchini, Ellesse, Adidas Retro, Lois, Lacoste a Pringle. Rodí sa štýl casual. A s ním aj nový štýl chuligánstva. Nosenie niektorých značiek pripomína skôr návštevu renomovaných univerzít alebo golfových ihrísk ako tribún. S nárastom popularity casual značiek sa ich zoznam rýchlo rozrastá a na stránkach magazínov pribúdajú nové mená. Drahé spoločnosti sa čoraz viac prispôsobujú vyrábaniu modelov určených na všedné dni a voľný čas a casuals si ich kupujú ako symbol výnimočnosti. Stone Island, Burberry, džíny Armani a iné. Kvôli výtržnostiam v Bruseli majú anglickí fanúšikovia na dlhý čas zákaz vstupu do Európy.

90-te roky
Hnutie casuals, bez ohľadu na represálie zo strany štátu, neumrelo, len sa na istý čas stiahlo do úzadia. "Biznis" pokračuje, avšak za obzorom tajnej polície, v nižších súťažiach. Čo sa týka módy, tak kultovými sa stávajú značky: Tommy Hilfinger, Ralph Lauren a jeho Polo, Schott. Už legendárnymi sa stáva nosenie značiek Stone Island a Lacoste. Existuje mnoho ďalších populárnych značiek, veľmi podobných práve Stone Island, ako napr. Massimo Osti, Left Hand, CP Company, Bonevile a i. Prevažná väčšina týchto značiek vyzerá prvotriedne, ale sú veľmi podobné Stone Islandu. CP Company vyrábala odjakživa slušné vzory kabátov s kapucňou a do niektorých modelov boli do kapucní dokonca všívané aj ochranné okuliare! Koncom deväťdesiatych rokov sa zaznamenáva mierny návrat k pôvodným značkám rokov šesťdesiatych. Na scénu sa opäť vracajú značky Ben Sherman a Fred Perry. Tradične populárna je aj značka Burberry, ktorá zdá sa, nikdy nevyjde z módy. Táto firma vyrába aj vynikajúce šály, ktoré sa výborne hodia počas chladných období roka. Súčasne s klasikou casuals sa v móde tribún objavujú aj veľmi svojské džínsy Loose fit, voľné polodlhé kabáty a tričká z neštandardných látok. Čo sa týka košieľ, svetrov a tričiek s krátkym rukávom prevažuje Lacoste, Ralph Lauren a jeho klasické Polo (ktoré sa stáva populárnym aj u majoritnej spoločnosti), Armani, Arrow a Dries Van Noten. Každopádne, je veľmi veľa dobrých firiem, ktoré sa stávajú čím ďalej tým viac populárnejšie a to aj za hranicami Veľkej Británie. Medzi také patrí aj Henri Lloyd, rozšírený v tej dobe hlavne v oblastiach miest Manchester a Liverpool medzi miestnymi úderkami a taktiež Kent & Curwen a Daffer of St. George. Samozrejme nemôžeme opomenúť, že fanúšikovia si obliekali aj také značky ako Tommy Hilfinger, ktoré boli nosené prevažne rapermi a diskofilmi. To isté sa týkalo obuvi. Nosila sa od značiek Nike, Reebok a New Balance až po tie menej známe, ale rovnako populárne, akými boli Timberland, Rockport, Karrimor, Camper, Berghaus a Solomen. Ešte jedným dôležitým doplnkom futbalových fanúšikov sa stali baseballové šiltovky. Medzi tými sa uprednostňovali Ralph Lauren/Polo, Lacoste a Henri Lloyd. Aj keď to dosť záviselo od miesta a nekládol sa na to veľký dôraz. Čo sa týka Európy, tu sa nepreferovali žiadne špeciálne značky, nosilo sa prevažne Umbro, ktoré sa tešilo pomerne veľkej obľube miestnych fanúšikov. No ako už bolo spomenuté Európania v celku nemajú prehľad o kvalitných značkách, čo sa týka predovšetkým Nemcov, ktorí sa so svojimi holými hlavami sú schopní v podstate podnes navliecť do druhotriednych nekvalitných handier.

Súčasnosť
Móda high-tech a urban štýlu. Nosí sa všetko čo je pohodlné a páči sa a zároveň nie je veľmi nápadné. Dizajnéri vymýšľajú nové látky a dosahujú nové výsledky v technológiách výroby. Štýl predchádzajúcich rokov sa zachováva. Najrozšírenejšou značkou oblečenia futbalových fanatikov ostáva aj naďalej Stone Island. Aj keď v súčasnosti je situácia s touto firmou podobná ako onehdy s Ralph Lauren, ktorá sa stala obľúbenou medzi neserióznymi ľuďmi detského vzrastu, napodobňujúc chuligánov, ktorí jej boli verní už skoro 5-6 rokov. Je tiež dôležité, že mnohí sa inšpirovali obliekaním sa do všedných každodenných odevov pre obyčajných ľudí a nie ako bolo dakedy zvykom predvádzaním sa ako modely a hviezdy šoubiznisu. Tým sa stal pestrejší aj výber a dostupné aj oblečenia predtým elitných firiem. Silnú pozíciu si udržujú DKNY, Aquascutum, CP, Evisu, Rockport a Prada. Mládež sa vracia ku koreňom. V móde sú špičkové modely kolekcií 60-tych a 70-tych rokov. Vrátili sa Fred Perry, Adidas a samozrejme aj Ben Sherman, Schott a Pringle. Z prachu povstala aj Puma a okamžite sa výrobou retro obuvi umiestnila na najvyšších priečkach. Tiež nie sú neobvyklé značky ako Fake London, Firetrap, Boxfresh, Ted Baker a i. Je možnosť výberu ľubovoľného vkusu a úrovne. Ľudia už neuprednostňujú len oblečenia masových športov, ale majú možnosť výberu podľa svojho uváženia a mentality. Elita britských fanúšikov sa oblieka zodpovedne, draho a pekne. Je to ovplyvnené predovšetkým vývojom a ako je v móde zvykom - nulovou stagnáciou.