Lee "Scratch" Perry

Nikto nevie, či by dnes reggae celosvetovo vyžarovalo toľkú fascináciu a či by bolo takým dlhoročným žánrom, s ktorým sa dá identifikovať podnes, a nehovoriac už o tom, či by Bob Marley dosiahol pomyselného Olympu reggae, keby nebol na začiatku 70-tych rokov jeden malý muž, ktorý začal používať obyčajnú nahrávaciu techniku, aby vyrobil jeden úplne nový zmysel pre rytmiku: Lee "Scratch" Perry.

Jeho s Wailers nahraná experimentálna tvorba koncom šesťdesiatych rokov a úspešné zvukové nahrávky jeho "Black Ark" štúdia (1974-79) sa tiež pričinili o vznik svojského štýlu obliekania, ktorý dlhú dobu reprezentovali jazzoví indiáni Sun Ra. Od tej doby sa považuje Lee Scratch spolu s King Tubbym za zakladateľov dubu. Perryho fanúšikovia ho poznajú pod množstvom prezývok ako Ganja Man, Jah Lion, Super Ape, Pipecock Jakxon alebo The Upsetter.

Ako sa na poriadny rodokmeň reggae hudobníka patrí, aj Perry sa v r. 1936 narodil do jamajských chudobných pomerov. Právom oduševnený hudbou sa v polovici 50-tych rokov odsťahoval do Kingstonu, kde sa stretol s renomovaným producentom platní Clement "Coxsone" Doddom, ktorý mal práve v úmysle začať budovať svoj legendárny "Studio One" label. Ako aj jeho kolega Prince Buster bol aj Perry, skautom talentov, telefonistom, poslíčkom, predavačom platní a textárom v jednej osobe.
V r. 1959 sa mu podarilo stať sa so svojim singlom "Old For New" aj interpretom. Krátko po úspechu svojho singlu "Chicken Scratch" v r. 1965 sa Little Perry (ako bol prezývaný kvôli svojej výške - 150 cm) pohádal s Doddom. Zdala sa mu jeho sedemročná práca nedostatočne ocenená a samozrejme aj finančne podhodnotená. Napätie eskalovalo a ako vo svojom živote často predtým spálil opäť Perry za sebou všetky mosty a začal od nuly, spolu s jedným producentským nováčikom Joe Gibbsom. Na základe vtedajších konkurenčných bojov bol "I am the Upsetter" namierený voči jeho starému šéfovi soundsystému Doddovi. Pre Gibbsa napísal Perry niekoľko hitov (o.i. The Pioneers "Long Shot") a prehlboval ďalej svoje znalosti ohľadom tajomstiev s nahrávacou technikou. Len čo sa však Perry cítil aj Gibbsom finančne predbehnutý, zmizol a znovu sa objavil a napísal mu z brucha skladbu na rozlúčku "People Funny Boy". Iróniou osudu bolo, že práve táto skladba patrila ku Perryho najväčším úspechom od Coxsone-Diss. V tej dobe bol Perry prvým, kto vymenil rýchle ska rytmy, a svojimi "riddims" tak vyšľapal cestu roots reggae.

V r. 1968 bol Perry čím ďalej podnikavejší. Založil si svoj vlastný label "Upsetter" a s tými najlepšími hudobníkmi, ktorých zohnal, založil The Upsetters. V nasledujúcich sessions (za čo najnižšie poplatky za štúdio) vznikli podnes kultovné funky inštrumentály ako "Clint Eastwood" a "Return Of Django", vďaka ktorým skupina, ako prví reggae aktéri vôbec, mohli ísť na šnúru po Anglicku.
Počas toho stagnujú predošlé úspechy jamajského trojlístka The Wailers, ktorých offbeat v strede 60-tych rokov držal celý ostrov v plameňoch. Traja Waileri - Bob Marley, Peter Tosh a Bernie Livingstone boli ovplyvnení zahraničnými úspechmi The Upsetters a potajomky plánovali skupinu odlúčiť od Perryho. Keďže ten si po šnúre Upsetters v Anglicku napchal poriadne hlavne svoje vrecká, mali to v podstate vyhrané. Keď sa o tomto sprisahaní dozvedel Perry, rozhodol sa Marleyho zabiť, nakoniec ale zvíťazila (a to dokonca aj u Perryho) ctižiadosť a zároveň došlo k dohovoru týchto dvoch titánov reggae. Od tej chvíle bol Perry producentom aj Wailers spolu so starou zostavou Upsetters. Zo začiatku nebol veľmi tento zvukový mág nadšený zo spolupráce so spevákmi a zo zanechania svojich povestných Upsetters inštrumentáliek. Až keď Marley predviedol skladbu "My Cup", pocítil Perry, akou nesmiernou stratou by bola sila jeho hlasu naproti jeho experimentovaniu. Chvíľu všetko fungovalo tak ako má. Perry komponoval pre Marleyho klasiky ako "Duppy Conqueror" a ostatné hity The Wailers ako "Fussing And Fighting", "Lively Up Yourself" a "Small Axe". Tieto všetky od základov zmenili tvár reggae a dláždili cestu Marleyovmu neskoršiemu sólo úspechu. Po dvoch úspešných rokoch sa dreamteam v r. 1971 rozpadol. Marley and Co. podpísali v r. 1973 hviezdnu zmluvu s Island Records zanechávajúc za sebou experimentujúceho Perryho, ktorý mal kreatívny čas svojho hudobného života ešte len pred sebou.

Jedného dňa Perry driemajúc v hojdacej sieti pod stromom rodičovskej záhrady sníval o hudbe. Keď sa prebral, zistil, že práve toto bolo to znamenie a teraz nastal čas pre založenie vlastného štúdia. Súčasťou jeho ďalšieho života sa stala mágia voodoo a iné nadprirodzené veci. V r. 1974 vznikol "Black Ark". V nasledujúcich rokoch zažilo štúdio nekonečné párty, s hostiteľom Perrym ako zdekorovaným a vkuse smažiacim strašiakom za mixpultom, ktorý svojich spevákov tlieskaním privádzal k vyšším výkonom. Perryho najväčšou zásluhou bolo, že vyvinul z mixpultu hudobný nástroj, miešal zvuky jeden cez druhý, používal prirodzené ruchy (mnoho samplov), prevíjal pásky z jednej strany na druhú a fúkal dym z trávy na svoje nahrávky, aby spravil sound Black Arku hriešnym a jedinečným zároveň. K jeho ďalším presláveným veciam patrila aj Max Romeo verzia "Chase The Devil", ktorej refrén bol znova použitý v r. 1992 v technohite The Prodigy "Out Of Space". V r. 1979 bol Perry na špičke svojej drogovej kariéry, ku marihuane sa postupne pridali alkohol, LSD a kokaín. Nahrávania v Black Arku skončili. Keď Perryho, ktorý už ledva rozoznával realitu od halucinácií, spolu s tromi deťmi opustila žena Pauline, všetky jeho životné istoty zhoreli do tla. Očití svedkovia našli raz Perryho rozhadzovať mince, piť tekutinu na čistenie nahrávok a ponúkajúceho okoloidúcim banány v záhrade svojho štúdia. V r. 1980 opustil Lee Scratch Perry Jamajku. Zánik Black Arku je podnes opradený mnohými fámami. Ako je všeobecne známe, v tom istom roku tento garant rytmu vyhorel. Podľa oficiálneho vysvetlenia vraj došlo ku elektrickému skratu. Dosť ľudí ale tvrdí, že tento prípad úzko súvisí s alkoholicko-kyselinovým šialenstvom Perryho, ktorý sa podpálením snažil zachrániť štúdio pred rukou diabla.

V osemdesiatych rokoch žil Perry väčšinou v Anglicku. Pozornosť upútalo jeho vystúpenie pred The Clash v New Yorku 1981 a jeho verejné obvinenie Chrisa Blackwella, šéfa Island Records, že je upír a má na svedomí smrť Boba Marleyho. Keď Perry v r. 1984 stretol dubového modernistu Neila Frasiera aka The Mad Professora, došlo ku stretu dvoch zblúdilých duší, Scratch sa opäť začal sústrediť na hudbu. Ich spolupráca trvá podnes. V r. 1989 sa Perry odsťahoval do Zürichu, znova oženil a stal dvojnásobným otcom. V pivnici svojho domu zariadil nové štúdio, ktoré dostalo príznačný názov "White Ark". Kvôli rozmanitosti svojich nahrávok na staré kolená znova začal používať bicie a vďaka podpore mladých kapiel ako Beastie Boys zahral Perry v r. 1997 svoj prvý koncert v Amerike po 15 rokoch v San Franciscu. Nasledovali rôzne slávne vystúpenia v New Yorku na koncertoch za slobodný Tibet. V júni 2000 bola vydaná jeho biografia "People Funny Boy: The Genius Of Lee "Scratch" Perry" dlhoročným priateľom Davidom Katzom. Čarodejník voodoo žije v súčasnosti v ústraní v Zürisee a z času na čas zazrie svetlo sveta nejaká jeho nová nahrávka. V januári 2002 vyšla "Jamaican E.T.".