Kraft durch Froide

Skupina Kraft durch Froide (KDF) bola založená v roku 1982. V tej dobe práve dorazila do Nemecka tiež prvá Oi! LP (Strenght trough Oi!), ktorá zaznamenala obrovský úspech a oduševnenie urobiť niečo podobné. Zo začiatku sme skúšali ešte bez názvu, za to sme mali anglického speváka (Jim), ktorý pracoval v Berlíne. Keďže vtedy práve vyšla platňa Strenght trough Oi!, bol názov vlastne poruke - samozrejme v nemčine. Ovplyvnení sme boli predovšetkým skupinami ako Cockney Rejects, Angelic Upstarts, Sham 69 a Cock Sparrer.

Členovia kapely sa poznali ešte zo starých punkových časov a neskôr sa stali skinheadmi. Čiže časť skupiny patrila ku generácii prvých nemeckých skinheadov, na čom nebolo nič zvláštne, nakoľko práve v Berlíne sa nasledovali najnovšie módne trendy z Veľkej Británie.
Každopádne zo začiatku KDF nebola čisto skinheadská kapela, ale nárastom skinheadského hnutia bolo logicky viac a viac ľudí, ktorí chceli robiť hudbu.

Prvé plešky sa objavili tak okolo 1979/80 v Berlíne, ale tu treba podotknúť, že sa jednalo o celkom veľkú módnu vlnu. Aj nacionalistický podtón sa vynoril ako módna záležitosť z Británie, pretože si človek myslel, že to nejak patrí k tomu. Preto ani nebolo nič čudné na tom, že sa napriek tomu počúvalo veľa ska, reggae a soulu. Čisto skinheadské skupiny sa vyvinuli až počas Oi!-ovej vlny. Takže v meste boli v podstate dva druhy skinheadov - na jednej strane "módni skinheadi" a na strane druhej tí, pre ktorých bolo byť skinheadom životným postojom.

Vtedy sme skúšali v takej starej továrni, vtedajšom bunkri. Zo začiatku sme mali len jednu malú miestnosť pre seba, nekôr sa k nej pridala aj hala s vedľajšími miestnosťami, čo nám poskytlo docela veľa miesta na koncerty. Tam sa uskutočnili aj naše vystúpenia, ktoré sme si organizovali sami. Žiadne iné možnosti vystupovania sme v podstate nemali a neskôr nám fízli a tajní celkom úspešne zakázali resp. obmedzili všetky vystúpenia. Oproti tomu môžme dnešné pomery nazvať "čarokrásnymi".

Prvé vystúpenie (ak sa to tak dá nazvať) sa uskutočnilo v prvom "KDF - bunkri", kde s nami vystúpili ešte veľmi mladučkí Onkelz a vtedajší kamaráti Vortex. Na party bolo prítomných asi osemdesiat priateľov z Berlína a "západného okupovaného územia". K tomu je treba pripomenúť, že skinheadská scéna bola pomerne malá a všetci "pohodoví" ľudia sa medzi sebou osobne poznali. Koncert bol veľmi dobrý na to, aké boli pomery a vzhľadom na to, že bunker nebol nejako príliš veľký. Zato atmosféra bola vynikajúca, čo určite záviselo od toho, že koncert bol od začiatku podporovaný veľkým počtom fanúšikov. Tiež treba upozorniť, že išlo o čisto nemecké skinheadské skupiny. Tomu odpovedala aj obľúbenosť hudby, aj keď rozširovanie formou kaziet nebolo dostačujúce, ako samozrejme ani ich kvalita, ktorá neodpovedala požiadavkám.

Presný počet vystúpení si už presne nepamätám, ale veľa ich nebolo. Zato bol kopec obrovských party so super atmosférou. Samozrejme boli nejaké bitky, za čo mohol predovšetkým futbal. Ale neboli to poväčšinou skinheadi, ktorí začali robiť problémy, ale hools. U nás sa rátala predovšetkým príslušnosť ku skinheadskému hnutiu a spolupatričnosť až potom to ostatné. Avšak šarvátky boli väčšinou silno a rýchlo potlačené hneď v zárodku. Fízli sa držali v podstate opodiaľ, keď sme im garantovali, že pred a po koncerte nebudú žiadne problémy, či násilnosti a toho sa aj držalo.

Platne sme počas naše existencie nevydali žiadne, aj keď sme nejaké štúdiové nahrávky mali. Každopádne sa všetci vtedajší producenti stiahli, pretože tlak tajných bol relatívne veľký. Všetko čo odvtedy vyšlo, bolo bez nášho súhlasu a vedomia.

Počas histórie skupiny boli nejaké výmeny, hlavne čo sa týkalo pozície spevu. Myslím, že okolo 1987/88 sa naša skupina rozpadla. Už presne neviem prečo. Dôvodom bola celková únava, ktorá pochádzala z nedocenenosti, malej predajnosti nahrávok a malej možnosti vystupovania. Taktiež sa posledných päťnásť mesiacov skoro vôbec neskúšalo, pretože jeden z členov mal silné problémy s alkoholizmom. Nakoľko sme ale boli spolu strašne dlhú dobu, neprichádzalo do úvahy nahradiť ho niekým iným.

Ak človek uvažuje dnes o hudobnej scéne, tak sa nevyhne pojmu " nádherná", aj keď sa policajný teror opäť silne angažuje voči možnostiam vystupovania. Ak by sme tieto dnešné podmienky boli mali vtedy, určite by sme sa stali jednou "veľkou skupinou". Napriek tomu sme si ale užili kopec zábavy a nikdy nezmiznú naše vzťahy s niekdajšími priateľmi a známymi. Boli to neskutočné priateľstvá, ktoré mi dnes často veľmi chýbajú.

Andreas Pohle (pôvodný bubeník skupiny)