Desmond Dekker

Desmond Dacres sa narodil 16. júla 1942 v Kingstone na Jamajke. Veľkú časť svojho detstva strávil v sirotinci v St. Thomas, predtým ako sa opäť vrátil do Kingstonu, kde pracoval ako zvárač. Jeho kamaráti z partie na neho stále naliehali, aby sa poobzeral po nejakom riaditeľovi rádia, ktorý by mu poskytol príležitosť ako spevákovi. Nakoniec mu jeden známy vybavil stretnutie s Lesliem Kongom. V roku 1963 so zmeneným menom Desmond Dekker nahráva svoj prvý singel Honour Your Father and Mother, ktorý bol vydaný v Anglicku u spoločnosti Chrisa Blackwella Island Records. V tejto dobe sa Desmond Dekker spája s The Aces, s ktorými má enormný úspech na Jamajke v druhej polovici 60-tych rokov. Keď nastúpila éra rocksteady v 66-tom, Desmond zaznamenal úspech aj v Spojenom Kráľovstve so Shanty Town, ktorej téma je inšpirovaná Jamesom Bondom agentom 007, so svojou nákazlivou rytmickou artikuláciou pouličného banditu rudeboya. Stala sa skutočným medzinárodným prestížnym úspechom, z ktorého sa Desmond mohol tešiť. V r. 1967 skončil druhý na Festivale jamajskej piesne a to s piesňou Unity a pokračujúc hitmi ako Hey Grandma, Music Like Dirt, Rudi Got Soul, Rude Boy Train a Sabotage. Ale svoj najväčší úspech dosiahol až v r. 1969 s Israelites: "Get Up In The Morning, slaving for bread, sir, so that every mouth can be fed." Táto skladba spievaná v jamajskom patois zmenila celý pop na oboch stranách Atlantiku. Israelites bol skutočný úspech. V r. 1968 a r. 1969 bol prvým interpretom, ktorého reggae skladba obsadila historicky prvé miesto v anglickej hitparáde a čo nebolo vôbec na škodu, vstúpila aj do TOP 10 v USA, v štáte, ktorý bol vždy odporcom jamajskej hudby. Druhý veľký úspech bol It Mek, nahratý rok predtým a bol inšpirovaný jeho sestrou Elain, ktorá po nehode plakala "like ice water". Dekker si vychutnával svoj úspech. A ten sa hrnul zo všetkých kútov Anglicka, považujúc ho za najdôležitejšieho majstra reggae, až do príchodu Boba Marleyho. Počas obrodenia 2-Tone Ska/Mod nahral Black and Dekker, ktorý však už nezaznamenal predošlý úspech, ktorý skúšal obnoviť aj s Compass Point. V roku 1984 mu súd oznámil totálny bankrot, čo boli ťažké chvíle pre niekoho, kto sa dotýkal hviezd. Podporovaný Delroyom Williamsom, ktorý bol aj jeho manažérom, v r. 1993 nahráva King of Kings s The Specials pre Trojan Records. Jeho nepomýliteľný falset bol pozvánkou medzi najväčšie jamajské hviezdy a priekopníkov vo svete reggae.

Nachádzame sa túto noc tu, v Granade, s Desmondom Dekkerom, ktorý práve odohral skvelý koncert, so šialene tancujúcim publikom. Zdá sa mi, že nastal ten vhodný okamih, aby sme si pohovorili o tvojej čerstvo vydanej práci Halfway To Paradise. Myslím si, že najlepšie bude, ak začneme hovoriť o počiatkoch, teda keď si bol ešte rudeboy, ktorý si hľadal cestu ako jamajský spevák, čiže niečo, čo nepoznajú všetci naši čitatelia.
Tak dobre, moja prvá platňa sa volala Honour You Father and Mother a bola úspešná. Bolo to blues-ska, nie obyčajné ska, ktoré sa hralo neskôr, bol to druh blues. Rokmi sa rytmus postupne menil na to, čomu sa hovorí dnes rocksteady, bol viac soulový ako 007. Tento druh rytmu sa neskôr zmenil na reggae, vieš?. Hudbu treba neustále meniť a experimentovať s ňou, aby ľudí nenudila, musí sa miešať zo všetkých kúskov, trochu rocksteady, trochu ska, trochu blues, všetko dokopy a v tom momente vznikne reggae. Ja som robil skladby ako Get Up Edina, čo bolo ska, King of Ska, Jess Dream. Robil som ich veľa v ére ska! Keď sa rytmus zmenil na reggae, nahral som veci ako Israelites, You Can Get It..., It Mek a veľa ďalších, ale Isralites bol najdôležitejší moment, číslo jeden v Anglicku a Európe. Bola to nahrávka, ktorá otvorila reggae veľa dverí. Jeden môj kamoš Bob, poznáš ho, nie? Ten sa preslávil svojim podaním reggae a to je fajn, lebo sme sa poznali a hrávali sme spolu na Jamajke a spolupracovali sme aj v Anglicku. Potom prišiel štýl nazvaný dub a éra dídžejov. Na chviľu som sa odmlčal, toto som proste robiť nemohol. Je to tu doteraz a je to niečo, čo publikum chce. Teraz som sa vrátil do štúdia, aby som nahral svoje verzie, CD nazvané Halfway to Paradise, pre značku Trojan. Je to niečo iného, je to môj nový vzdor, lebo prerábať veci rôznych známych hudobníkov je vždy vzdorom, chápeš? Bolo veľkým zadosťučinením nahrať túto platňu, je to zmes rytmov: trocha ska, trocha reggae a trocha iných vecí. Mojim kamarátom sa páči a ja som momentálne rád, že som tu, že koncertujem. Páčilo by sa mi odohrať viac koncertov tu v Španielsku, už som tu niekoľkokrát hral a vždy sem rád prídem a rád sa vrátim.

Myslím si, že najlepší spôsob ako pár vetami zhrnúť tvoj príbeh od tvojich počiatkov až podnes, je ústami jednej jamajskej hviezdy, čiže tebou. Hovorí sa, že jamajská hudba sa vyvíjala paralelne s tou americkou. Keď bol v Amerike rhythm´n´blues, na Jamajke začalo ska, potom sa v USA rhythm´n´blues zmenilo na soul, na Jamajke sa zrodilo reggae, prvé rocksteady a potom reggae. Aké spomienky máš na éru ska na Jamajke, keď si začínal spievať?
My na Jamajke chceme byť originálni, je tu veľa druhov hudby, ktorej sa venujeme a američanom sa páči, je pre nich inšpiráciou podnes a robia si jej vlastné verzie. Vezmú niečo od U Roy-a, I Roy-a, atď. improvizujú a interpretujú to po svojom. Chcem tým povedať, že je veľa hudby, ktorá sa zrodila na Jamajke a v Amerike spravili vlastnú verziu.

Po ére ska si sa premenil na hviezdu popu na celom svete s Israelites. Aké spomienky máš na obdobie, keď si bol jednotkou v hudobnom svete?
Je to dobrý pocit, že Israelites sú tak známi, je to dobré pre reggae, lebo veľa ľudí na svete do ich príchodu nikdy reggae nepočuli. Keď začali byť úspešní, spieval som novú hudbu, v novom štýle a celý svet spieval a tancoval. Je to dobrý pocit, lebo hudba má slúžiť ku šťastiu ľudí a k ich potešeniu. Po ťažkom dni, týždni v práci, potrebuješ zabudnúť a oddýchnuť si. Je pre mňa veľkou satisfakciou, keď vidím, ako ľudia oddychujú pri Israelites, ešte aj dnes.

Israelites spievali všetci, ale nikto presne nevedel, čo ten názov znamená. Môžeš nam povedať, o čom je tá pesnička?
Dobre, je normálne, že ľudia nerozumejú jamajskému prízvuku, je trochu ťažký na pochopenie. Čo vravím je: Get up in the morning (ráno vstanem), slaving for bread (zotročujem sa pre živobytie), so that every mouth can be fed (aby sa všetky ústa mohli najesť), znamená to, že ráno ideš do práce, aby si zarobil trocha peňazí pre ženu a deti. Boli to ťažké časy, ktoré sa odzrkadľovali v Israelitoch, nechcem skončiť ako Bonny a Clyde, nechcem viac kradnúť.

Znie to ako pieseň rudeboya.
Dobre, rudeboy bola 007, iná doba a iné podmienky. V Jamajke boli celodenné demonštrácie, kontrola zo strany polície, preto som napísal 007, kvôli všetkému tomu zmätku, z tlaku polície na študentov a štrajkujúcich. Rudeboys boli proti polícii, he he.

Niektoré piesne Jimmyho Cliffa si spravil populárnymi, ako You Can Get It If You Really Want. Ako to, že si spieval jeho veci? A aký s ním máš vzťah?
Boli sme dobrí kamaráti a stále nimi sme. Spolupracovali sme s tým istým producentom a on mi ponúkol Jimmyho nahrávky, ktoré ho už nezaujímali. Ja som ich naspieval po svojom a stali sa známejšími. Ale ako vravím, sme dobrí kamaráti.

Povedz nám niečo o svojich spolupracovníkoch Aces. Čo sa s nimi stalo?
Boli to štyria chalani, ktorí sa volali The Four Aces, zvykli hrať po svojom, líder od nich odišiel a tak oslovili mňa, či by som ho nenahradil. A tak sme nahrali prvú platňu Desmond Dekker & The Aces. The Aces pôvodne boli: Carl, Patric, Clive a Barry, ale keď sme začali koncertovať tak nás ubudlo. Spoločne sme nahrali veci, ako napr. Get Up Adinah, 007, Unity. Naša spoločná cesta skončila, keď som odišiel bývať do Anglicka.

Kedy si odišiel do Anglicka?
Odišiel som v ´68-om.

A keď si bol na Jamajke, kde si žil? V Kingstone?
Áno. Žil som v St. Andrew.

Vráťme sa k téme, k tvojmu poslednému albumu Halfway To Paradise, tuśím, že si nenahral nič od platne King of Kings s The Specials. Je to tak?
Hej, je to tak, krásny album King of Kings so Specials.

A prečo si tak dlho čakal, kým si niečo nahral? Bol si mimo hudobnej sféry?
Nie, lebo hudba, ktorú som robil počas tohto posledného obdobia bola iný štýl. Mne sa páči dávať publiku to, čo chce a hudba, ktorá sa hrala počas tejto doby bol Dub, Rub-a-Dub s deejaymi a toto všetko bolo v móde, ako napríklad Shaggy, bolo to to, čo chcelo publikum počúvať.

Tebe sa páči Dancehall?
Áno, skutočne sa mi páči, ale bol čas deejayov a pre mňa zostal oddych.

Dobre, ty si Desmond Dekker, spevák, so svojou vlastnou kariérou a nepotrebuješ robiť niečo, čo je akurát v móde...
Hej a keď nemôžeš robiť deejaying nemá zmysel, aby si sa tým zdržoval. Tí, čo to robia, to robia dobre a užívajú si to.

Na svojej poslednej platni máš veľa úspešných vecí na štýl popu 60-tych rokov.
Veľké pesničky veľkej doby, veľkých hudobníkov. Pesničky, s ktorými som vyrastal. Bola to nová šanca naspievať ich.

A tiež jednu z verzií Harryho Belafonte.
Hej, Harryho Belafonteho a Sama & Dave. S týmito zvukmi som vyrastal a inšpirovali ma, milujem tie piesne, títo ľudia robili veľkú hudbu, keď si chcem oddýchnuť, počúvam ich.

Ale tieto verzie sú iba malou časťou tvojho posledného albumu, väčšinu piesní si napísal ty v 60-tych rokoch a niektoré sú aktuálne, porozprávaj nám o nich.
Nahral som nanovo svoje staré pesničky, lebo boli vydané iba na Jamajke, nikdy nevyšli v Anglicku. A prečo by som ich teda nenahral znovu?

Ako Drácula.
Ha, ha, ha, ha, ha.

O čom je tá pesnička?
Napísal som ju potom, ako som prvý krát videl Drakulu, na Jamajke, zaujal ma a tak som o ňom napísal pieseň.

Fajn, vyzerá to tak, že by sme už mali vypadnúť, takže ďakujem ti za rozhovor, bol pre mňa potešením.
Ja ďakujem tebe, potešenie bolo na mojej strane.


Zdroj: Liquidator #3/00