Cock Sparrer

"Cock Sparrer nazvať jednou zo služobne najstarších Oi!-skupín, je ako Aldousa Huxleyho nazvať obstojným romantikom (ide o najvýznamnejšieho anglického spisovateľa)! Cock Sparrer sú dokonalým príkladom Oi!, ikony streetpunku. Hrali a žili Oi! už roky predtým než sa tento žáner vôbec zrodil..."

Takto opisuje Matthias Mader vo svojej streetpunkovej encyklopédii "Oi!-The Book" jednu zo skupín, ktorú by mal poznať každý punkrocker a skinhead. Tak odhaľme, ako sa z jednej obyčajnej working class skupiny dá stať kultovou.

V r. 1972 sa dohodli štyria mladí chlapci, menovite Steve Bruce, Mick Beaufoy, Steve Burgess a Colin McFaull, ktorí sa poznali už zo školy, že si založia skupinu. Dôvodom tohto rozhodnutia bolo, trocha si oživiť voľný čas všedných dní, ktoré pozostávali len z postávania pred krčmami a na štadiónoch. Takto vznikli Cock Sparrow (k premenovaniu na Cock Sparrer došlo až trochu neskôr), ku ktorým sa pripojil ešte Garrie Lammin. V prvopočiatkoch sa upísali hlavne R&B a pubrocku a hrali prevzaté skladby od Small Faces alebo od Rolling Stones. Čoskoro ale začali hrávať svoje vlastné skladby, medzi ktorými boli aj kultové hymny ako "Running Riot" a "Trouble On The Terraces". Z textov bolo hneď jasné, čo bolo prioritou v živote týchto piatich mladých Londýnčanov z East Endu: futbal a výtržnosti. To im v neskoršej dobe prinieslo bonus v podobe sympatií u hooligans a skinheads, ktorí o tejto mladej kapele nemali ani poňatia. Prichádzala éra punku.

V r. 1976 sa konečne zrodil tento jedinečný hudobný smer a poskytol Cock Sparreru hudobné zázemie. Keďže veľa nahrávacích spoločností videlo v punku jedinečnú príležitosť zarobiť si rýchle peniaze, začali sa zaoberať všetkým, čo malo len z ďaleka s punkom niečo do činenia.
Takto sa aj Cock Sparreru ušiel kus z koláča a skupina podpísala zmluvu s vydavateľstvom Decca a debutovala v r. 1977 prvým singlom "Running Riot" (split so Sister Suzie,- pozn. prekl.). Táto platňa má aj dnes, po skoro štvrťstoročí od vydania stále štatút kultu v Oi! scéne. Ale kým bola "Anarchy in the UK" od Sex Pistols na prvých priečkach hitparád, "Running Riot" okupoval tie posledné. Aj napriek tomu, bol už o štyri mesiace neskôr (október 1977) ich druhý singel na pultoch predajní: "We love you", coververzie Stoneov ostré ako britva, ktoré ale mimochodom tiež neboli veľmi úspešné (ide o 12´´ split s Chip On Me Shoulder,- pozn. prekl.)

Aj keď skupina kvôli textu "Tretí polčas" ustúpila tlaku vydavateľa, čoskoro sa vydavateľstvo Decca rozlúčila s Cock Sparrer. Dôvodom bol málo extravagantný vzhľad working class kids, ktorý nebol v čase punkrocku "niečím, čím by sa dali zarobiť nejaké peniaze". Veru punková skupina par excelence by mala predovšetkým dbať o aktuálne trendy v punkovom image...
Do r. 1980 bol potom už okolo skupiny celkovo kľud a z dôvodu nedostatkov finančnej podpory, na vydávanie novej platne nebolo ani pomyslenie.

Keď ale v r. 1980 vzklíčilo hnutie Oi!, vzrástol aj záujem o Cock Sparrer. Hneď na prvom Oi! - sampleri Garyho Bushella mali zastúpenie skladbou "Sunday Stripper". Takto vzrastala popularita skupiny a ich koncerty začalo navštevovať čoraz viac punkerov a skinheadov.

V r. 1982 uzrel svetlo sveta ich tretí singel "England Belongs To Me", opäť jedna z najlepších skladieb, ktoré streetpunk vytvoril. Po dnes je to absolútny kult! Nasledovalo vydanie prvého albumu v r. 1983 na labely Razor, ktoré bolo nazvané "Shock Troops". Za tento počin zožali prevažne pozitívne kritiky, predovšetkým sa ale úplne odvrátili od svojich R&B koreňov a hrali ďalej už len geniálny punkrock. Aj texty sa vyvíjali ďalej: Cock Sparrer kritizovali tých čo vystúpili z punkovej scény, politických extrémistov a zúčtovali aj so svojim predchádzajúcim vydavateľstvom Decca. Konieckoncov išlo o najlepšie dielo skupiny! Po ukončení nahrávania sa každopádne rozhodol skupinu opustiť Mickey Beaufoy. Jeho miesto nahradil Chris Skepis.

V r. 1984 vydalo týchto päť oisterov dolis albumu "Running riot" - "Running Riot in ´84", tentokrát u Syndicate. Po "Shock Troops" to bolo každopádne pre skupinu docela ťažké, udržať si svoj obvyklý štandard. Veľa kritikov sa domnievalo, že im došiel dych. Keďže skupina bola toho istého názoru, uložila sa po prvýkrát na dlhý a zaslúžený zimný spánok.

V októbri 1992 to však konečne prišlo: Cock Sparrer uviedli v londýnskej Astorii svoj re-union koncert, ktorý navštívilo až 1500 ľudí! Motivovaní týmto geniálnym koncertom, vzali si ho k srdcu a vyprodukovali ďalší album: "Guilty As Charged". S touto fajnovou vecičkou anglického streetpunku dokázali presvedčiť aj svojich posledných kritikov! V r. 1997 vyšli na Blitzcore ešte "Two Monkeys", podnes posledná nahrávka týchto nesporných Oi! - hrdinov.

Ešte stále majú Cock Sparrer dobrú návštevnosť koncertov s vynikajúcou atmosférou a nielen my dúfame, že to tak ešte dlho zostane...

(zdroj: http://www.outknocked.de)